Úrodnosť vojvodinskej pôdy klesá – najväčším problémom je úbytok humusu

Kvalita poľnohospodárskej pôdy vo Vojvodine čelí vážnym výzvam. Odborníci z Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo upozorňujú, že pôda je v úpadku tak z kvantitatívneho, ako aj z kvalitatívneho hľadiska. Najvýraznejším a zároveň najnebezpečnejším degradačným procesom je pokles obsahu humusu – základnej zložky, ktorá rozhoduje o úrodnosti, štruktúre a schopnosti pôdy zadržiavať vodu.

Porovnanie dlhodobých výskumov realizovaných v rovnakých lokalitách v rozpätí približne dvadsiatich rokov ukazuje zreteľný pokles organickej hmoty v pôde. Tento trend súvisí najmä s úbytkom živočíšnej výroby, a teda aj s menším množstvom maštaľného hnoja, ako aj s intenzívnym spôsobom obrábania pôdy. Súčasne dochádza k zmene využívania poľnohospodárskej pôdy – časť plôch ustupuje výstavbe priemyselných zón, infraštruktúre a rozširovaniu sídiel.

Okrem poklesu humusu odborníci poukazujú aj na ďalšie problémy: veternú eróziu, ktorá je vo Vojvodine výraznejšia než vodná, zhutňovanie pôdy, zasolenie niektorých oblastí a nepriaznivé dôsledky klimatických zmien. Čoraz častejšie suchá, extrémne teploty a tropické noci negatívne vplývajú na mikrobiologickú aktivitu pôdy, čím sa narúša kolobeh živín a znižuje jej prirodzená schopnosť regenerácie.

Kým sa neobnoví živočíšna výroba, je nevyhnutné zaorávať pozberové zvyšky

Regionálne rozdiely v kvalite pôd sú prirodzené. Bačka je známa hlbokými a úrodnými černozemami, Banát má rozmanitejší pôdny pokryv vrátane slanísk a ťažších pôd, zatiaľ čo Sriem sa vyznačuje výraznou heterogenitou a potenciálom pre vinohradníctvo a ovocinárstvo. Výskumy však jasne ukazujú, že spôsob hospodárenia má často väčší vplyv než samotné prírodné podmienky – aj susedné parcely rovnakého typu pôdy sa môžu výrazne líšiť podľa toho, ako sa o ne stará ich vlastník.

Dôležitým nástrojom ochrany pôdy sú pravidelné analýzy úrodnosti, ktoré sú vo Vojvodine podporované aj zo strany inštitúcií. Správne načasované a vyvážené hnojenie, dodržiavanie osevného postupu, zakladanie vetroochranných pásov či využívanie krycích plodín a zeleného hnojenia patria medzi základné opatrenia, ktoré môžu zastaviť alebo spomaliť degradačné procesy.

Významnú úlohu zohrávajú aj moderné technológie. Precízne poľnohospodárstvo, satelitné monitorovanie, drony, senzory či digitálne systémy riadenia výroby umožňujú hospodáriť efektívnejšie, šetriť zdroje a znižovať negatívny vplyv na životné prostredie. V kombinácii s vedeckými výskumami a medzinárodnými projektmi zameranými na zvyšovanie obsahu organického uhlíka v pôde vytvárajú predpoklady pre udržateľnejšiu budúcnosť.

Budúcnosť vojvodinskej pôdy je podľa odborníkov do veľkej miery v rukách samotných producentov. Riziká degradácie sú reálne, no zároveň pribúda pozitívnych príkladov hospodárenia, ktoré dokazujú, že pri zodpovednom prístupe je možné zachovať jednu z najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd v Európe aj pre ďalšie generácie.

Podrobnejší a obsiahly rozhovor o kvalite pôdy vo Vojvodine s odborníkmi z Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo – Dr. Jovicom Vasinom, Dr. Jordanou Ninkovovou, Dr. Stankom Milićom a Dr. Snežanou Jakšićovou – si čitatelia môžu prečítať v najnovšom čísle týždenníka Hlas ľudu, v prílohe Poľnohospodárske rozhľady.