Futbal, ale aj šport všeobecne, už nie sú tým, čo bývali. Krásnou hrou, ktorá nám vedela spríjemniť voľné chvíle pri fandení obľúbeným celkom – alebo ich pokaziť, ak náš tím zlyhal.
Už dávno silní hráči spozorovali, že šport je skvelým terénom pre biznis, tak manažérsky, marketingový, infraštruktúrny – slovom generálny. Rovnako ako v iných oblastiach spoločenského života, aj vo futbale diktujú pravidlá tí najsilnejší. Futbal ako globálny fenomén ovplyvňuje všetkých ostatných.
Skutočné prípady korupčných afér vo FIFA jasne ukazujú, že tam, kde je biznis, objavuje sa aj korupcia. Futbal otriasali početné dokázané škandály: odstúpil niekdajší predseda FIFA Sepp Blatter, bývalý predseda UEFA Michel Platini, kým Calciopoli v Taliansku pred dvadsiatimi rokmi za dôsledok mal vyradenie turínskeho Juventusu do druhej ligy.
Fanúšikovia sa oprávnene pýtajú, prečo justičné orgány v športe uplatňujú selektívnu spravodlivosť a finančne slabšie kluby sú pokutované za menšie priestupky, kým konanie voči veľkým klubom (napríklad Manchester City) trvá dlho a verdikt stále nie je známy.
Príklady sú zrejmé: jeden z najstarších klubov sveta, Sheffield Wednesday, má v marci 2026 v druhej lige Anglicka -6 bodov po odobratí 18 bodov, niekdajšiemu majstrovi Anglicka Leicester City tiež odobrali 6 bodov. Pred dvoma rokmi boli penalizované aj Everton a Nottingham Forest za fakticky rovnaké obvinenia, ktorým čelí aj City.
Aktuálne, necelé tri mesiace pred začiatkom Mundialu, stále nie je jasné, či sa turnaja zúčastní Irán, ktorý si prostredníctvom kvalifikácie vybojoval postup, no pre napätú situáciu spôsobené útokom USA a Izraela na Irán bolo pôvodne oznámené, že Irán nebude hrať na turnaji. Neskôr sa vyhlásenie zjemnilo, pričom krajina vyjadrila prianie hrať, ale nie na štadiónoch v USA.

A najnovšie, tiež medzi fanúšikmi nepríjemné, neakceptovateľné a ponižujúce rozhodnutie v stredu prišlo z radov Africkej futbalovej konfederácie (CAF), ktorá sa rozhodla odňať Senegalu titul majstra Afriky a prideliť ho Maroku.
Spomeňme si na kontroverzné finále v januári, ktoré vyvrcholilo výhrou Senegalu po predĺžení, ktorému predchádzali incidenty. Rozhodca najprv v nadstavenom čase neuznal, ako sa zdá, celkom regulárny gól Senegalu, a následne odpískal veľmi spornú penaltu pre Maroko. Hráči Senegalu na pokyn trénera opustili ihrisko, prestávka trvala približne 15 minút, no zápas predsa pokračoval. Maroko penaltu nevyužilo a Senegal napokon v predĺžení zvíťazil 1 : 0.
Africká futbalová konfederácia však Senegalu titul oficiálne odobrala a za víťaza vyhlásila Maroko. Rozhodlo sa o tom na základe verdiktu, podľa ktorého Senegal prehral finálový zápas kontumačne. Dôvodom bol teda 15-minútový protest a odchod hráčov z ihriska, čo viedlo k automatickému víťazstvu hostiteľskej krajiny v pomere 3 : 0.
Odvolacia komisia CAF aplikovala článok 84 pravidiel AFCON, podľa ktorého odmietnutie pokračovať v hre alebo opustenie ihriska znamená kontumáciu.
Maroko bolo korunované za šampióna prvýkrát od roku 1976. Senegalská futbalová federácia označila toto rozhodnutie za šokujúce a plánuje sa odvolať na Športový arbitrážny súd. Udelené boli aj viaceré suspendácie a pokuty, vrátane trestu pre trénera Senegalu. Pokutu dostalo aj Maroko za pokus o zasahovanie do procesu VAR.
Futbal tak postupne stráca svoje čaro. FIFA aj Mundial pomaly mení na cirkus a len neinformovaní si naozaj môžu myslieť, že sa rozšírením formátu na 48 tímov skutočne stojí plán o rozvoji futbalu, a nie finančné záujmy.
Sotvaže sa niekto bude zobúdzať o druhej alebo o tretej hodine nad ránom podľa stredoeurópskeho času, aby sledoval zápasy Ghana – Panama, alebo Jordán – Alžírsko. Nie všetko nové je aj lepšie.






