Keď krajina mlčí, začína hovoriť maľba

Dušan, kedy ste začali maľovať a čo Vás priviedlo k výtvarnému umeniu?

„Maľbe na plátne sa intenzívnejšie venujem dva až tri roky. Umelecké vyjadrovanie ma však lákalo už od detstva. Hneď ako som dokázal držať ceruzku v ruke, tvorenie bolo mojou najobľúbenejšou činnosťou. Postupne som sa venoval rôznym formám umenia, kresbe ceruzkou a tušom, maľbe, fotografii, 3 D renderom v softvéroch a dokonca aj hudobnej produkcii.“

 Ste maliar samouk; ako prebiehal proces učenia sa a hľadania vlastného výtvarného jazyka?

„Na začiatku som sa učil najmä prostredníctvom vzdelávacích videí od etablovaných maliarov, ktoré mi výrazne pomohli pochopiť základy olejomaľby. Neskôr už nasledoval najmä proces opakovania, pokusov a omylov. Vytvoril som množstvo obrazov, s ktorými som nebol spokojný, postupne som si však všímal zlepšenie. Aj keď mám stále priestor na rozvoj, dnes som s väčšinou svojej novej tvorby spokojný. Časom som si uvedomil, že mám problém dokončovať obrazy rozpracované počas viacerých dní, pretože ma neustále láka posunúť sa k niečomu novému. Vyvinul som si preto rýchly a efektívny pracovný štýl, ktorý umožňuje dokončiť obraz v jednom sedení, v priebehu niekoľkých hodín. Do budúcna by som však rád pracoval aj na schopnosti maľovať vo viacerých etapách, aby som mohol experimentovať s väčšími formátmi. Hľadanie vlastného umeleckého jazyka prebiehalo prirodzene a postupne. S každým novým obrazom sa viac približujem k tomu, aby som vedel, čo mi je skutočne blízke.“

Názov Vašej prvej výstavy V tichých hodinách pôsobí veľmi poeticky. Prečo práve tento názov?

„Väčšina mojich krajinných obrazov zachytáva čas medzi západom a východom slnka, obdobie, keď zvuky ľudskej činnosti postupne utíchajú a zostáva len šum listov pohybujúcich sa vo vetre. To sú pre mňa tiché hodiny. Momenty, keď môžeme jednoducho byť tu a teraz, v prítomnosti, nechať veci plynúť bez posudzovania a pustiť všetko, čo nie je podstatné.“

Myslíte si, že maľovanie môže byť formou osobnej výpovede alebo až istým druhom meditácie?

„Jednoznačne áno. Práve tieto dve roviny sú pre mňa najdôležitejšími motiváciami tvoriť. Proces tvorby je spôsobom, ako spracovať svoj vnútorný svet a preniesť ho do hmotnej podoby. Premietanie subjektívnych a abstraktných myšlienok do reálneho sveta prostredníctvom umenia nám umožňuje lepšie spoznávať seba samých.“

 Aký odkaz by ste chceli, aby si čitateľ odniesol z kontaktu s Vašimi obrazmi?

„Ak moje obrazy v divákovi vyvolávajú akýkoľvek pocit, považujem to za úspech. Niektoré ich prvky nechávam zámerne otvorené a nedefinované, pretože význam a emócia sa môžu meniť v závislosti od toho, kto sa na obraz pozerá alebo dokonca kedy. Nesnažím sa viesť ku konkrétnemu výkladu, ale vytvoriť niečo autentické. Verím, že si v tom každý môže nájsť niečo vlastné a jedinečné.“

Celý rozhovor si prečítajte v najnovšom čísle Hlasu ľudu.