BAJŠA

[nggallery id=9]
Najsevernejšia osada vo Vojvodine, v ktorej žijú Slováci, vlastne žili vo väčšom počte, je Bajša. Isté pramene nasvedčujú, že prišli roku 1753, ba i skôr (1720); podľa novších výskumov – až v rokoch 1754 – 1755, a to na majetok zemepána Stevana Zaka. Roku 1808 v Bajši žilo 521 Slovákov, r. 1835 ich bolo až 1 250. V 20. storočí, najmä na jeho začiatku, v dôsledku silnej maďarizácie, rapídne ubúdali: roku 1981 ich bolo 468, r. 1991 len 278 a podľa sčítania roku 2002 iba 162 občanov (z celkove 2 568 obyvateľov), čiže 6,3 % sa vyjadrili ako Slováci. Na ZŠ Bratstva a jednoty už dlhšie neexistujú slovenské triedy; slovenčina sa vyučuje fakultatívne. Roku 2000 založili Miestny odbor Matice slovenskej; je tu i zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, ale bohoslužby sa konajú prevažne po maďarsky. Veľká väčšina Bajšanov sa zaoberá poľnohospodárstvom. Mnohí odchádzajú za prácou do Báčskej Topoly. V dedine je zaujímavý etno dom a slovenská etno izba; niekdajší Zakov kaštieľ je v pomerne zlom stave.

J. Bartoš