O oblastiach pôsobenia, ktorým v uplynulých rokoch venovali náležitú pozornosť vo Výbore pre vzdelávanie NRSNM, a o tom, kde dosiahli najviditeľnejšie výsledky, nám rozprávala PaedDr. Svetlana Zolňanová, predsedníčka a koordinátorka tohto výboru.
− Sledovali sme predovšetkým problémy vo vzdelávacom systéme a stanovisko zákonov na menšinové školstvo. Pri schvaľovaní nových zákonov bola verejná rozprava a ovplyvnené bolo vnášanie jednotlivých statí do zákonov. Zákon o národnostných radách je veľký posun, a čo sa týka vzdelávania, na takých 90 percent je maximálne využitý, − hodnotí zákonodarnú činnosť predsedníčka Zolňanová. V pokračovaní sa zameriava na učebné osnovy:
− Odvtedy, ako sa začala reforma vo vzdelávaní, tak pre bežné predmety, ako aj pre slovenský jazyk, je vypracovaný vyučovací plán a program. Najprv pre prvý a druhý stupeň ZŠ, potom pre stredné školy. Vypracované sú učebné osnovy pre slovenský jazyk pre stredné odborné školy, tiež štandardy pre prvý stupeň zo slovenčiny a pre ukončenie ZŠ. Čakáme reformu stredných škôl, aby sme štandardy robili aj pre stredné školy. Vypracované sú učebné osnovy aj pre slovenčinu s prvkami národnej kultúry pre základné a stredné školy, dokonca je poskytnutá mienka aj pre srbčinu ako nematerinský jazyk. Bola iniciatíva, aby sa slovenčina učila ako jazyk prostredia v srbských školách. Čo sa týka stredných škôl a slovenčiny s prvkami národnej kultúry, je iniciované, aby sa tento predmet zmenil na voliteľný a bol finančne krytý z prostriedkov ministerstva. Prvýkrát v dejinách nášho vzdelávania sú vyfinancované dodatky. Ide o vyučovanie vlastných dejín a kultúry a vôbec našej národnostnej identity z oblasti prírody a spoločnosti v štvrtom ročníku, a potom z dejepisu v pokračovaní. Vypracované sú dodatky pre výtvarnú a hudobnú kultúru pre základné a stredné školy a očakávame, že v nasledujúcom školskom roku budú zverejnené v Úradnom vestníku.
− Učebnice po slovensky pre základné školy boli pravidelne vydávané pre všetky učebné predmety. Vlastné vypracované učebnice máme pre slovenčinu, hudobnú kultúru, dodatky z dejepisu a dodatky z výtvarnej kultúry, pričom tu myslím na dodatok z kultúry a dejín slovenskej menšiny. Keď ide o predmet, ktorý sa prekladá do slovenčiny, skôr ako vyjde z tlače, naša komisia ho prehodnocuje. Tí prekladatelia, ktorí do roku 2009 mali nejaké preklady, podľa zákona nemuseli žiadať súhlas. Verím, že terajšie problémy o dotlači alebo reprinte riešime. Netýkajú sa len menšinových učebníc, ale všeobecne tých s malým nákladom. Keď ide o stredné a odborné školy, tak tam chýba veľa titulov. Pre špeciálne triedy aj po srbsky chýba veľa titulov, takže je to všeobecný finančný problém, ktorý sa, bohužiaľ, odzrkadľuje aj na menšinách, − zmieňuje sa na tému učebníc predsedníčka Zolňanová.
− Čo sa týka vyučovania slovenského jazyka v školách, s mienkou alebo súhlasom Národnostnej rady sa pravidelne poskytuje otváranie slovenských tried, keď máme menej ako 15 žiakov zapísaných do prvého ročníka. Pred niekoľkými rokmi Poľnohospodárska škola vo Futogu a v Báči navrhla otvorenie slovenskej triedy, ale zatiaľ to nezažilo, pre malý alebo žiadny počet žiakov. Avšak v minulom školskom roku v novosadskej zdravotníckej škole otvorili slovenskú triedu – všeobecný smer – a je tam v tejto chvíli 25 žiakov. Kádrové obsadenie po slovensky zatiaľ nie je riešené iba pre hudobnú, výtvarnú a informatiku, všetky ostatné predmety sa vyučujú v slovenčine. Učebnice pre odborné predmety sú bezplatné pre všetkých žiakov, v čom pomohol Žilinský samosprávny kraj. Z dovozu sa ešte používajú učebnice pre náboženskú výučbu tak evanjelického, ako aj katolíckeho vierovyznania, − hovorí S. Zolňanová, a pripomína ako významnú oblasť pôsobenia Výboru pre vzdelávanie odborné zdokonaľovanie učiteľov.
− Prvýkrát sa nám podarilo v roku 2008 akreditovať 3 vzdelávacie programy za spolupráce Asociácie slovenských pedagógov a NRSNM. Neskôr sa pripojil Aktív vychovávateľov s ďalšími dvoma akreditovanými programami, takže naši učitelia majú vzdelávanie zabezpečené v materinskej reči, pričom sa kredity počítajú do systému kreditového vzdelávacieho, ktoré ministerstvo v Belehrade akceptuje. Akceptujú sa odvtedy aj všetky kurzy, ktoré prebiehajú v Slovenskej republike, alebo sa ako výjazdové kurzy v spolupráci s odbornými kádrami zo Slovenska realizujú u nás. Taký akreditačný program, ktorý prebieha v rámci projektu Verbálna komunikácia, už urodil plodom. Záujem o školenie našich učiteľov je naozaj veľký, ponad 200 učiteľov každý školský rok absolvuje toto školenie, čo nás posmeľuje, aby sa s takýmto školením pokračovalo.
O kádrovom obsadení na našich školách sa prostredníctvom Aktívu riaditeľov pravidelne informujeme. Najmä o tom, ktoré kádre sú deficitné alebo budú o niekoľko rokov v našich základných alebo stredných školách a v predškolských ustanovizniach. Najčastejšie kádrové potreby sú z oblasti cudzích jazykov, a to z nemčiny, potom profesori fyziky a matematiky. Preto NRSNM začala v roku 2007 najprv s udeľovaním jednorazovej finančnej pomoci na zabezpečenie deficitných kádrov, a potom s pravidelným udeľovaním štipendií študentom, ktorí študujú v Srbsku, a školia sa pre deficitné kádrové potreby v našich školách, − hovorí spolubesedníčka a spomína finančnú podporu školám, súťažiam, vôbec aktivitám v našich školách.
− So Slovakistickou vojvodinskou spoločnosťou a Ministerstvom školstva je NRSNM spoluorganizátorom súťaže zo slovenského jazyka. To preto, lebo finančné prostriedky, ktoré vyčleňuje ministerstvo, nestačia. V koordinácii NR sa pred tromi rokmi začalo s prekladaním testov do slovenského jazyka na všetkých súťažných úrovniach zo všetkých vyučujúcich predmetov. Najnovšie na webovej stránke poľnohospodárskej fakulty budú preložené do slovenčiny kompletné úlohy, ktoré sa môžu očakávať na prijímacích skúškach.
− Pred dvoma rokmi bola vypracovaná stratégia vo vzdelávaní po slovensky, lebo priorita bola, že ho nebudeme obmedzovať iba na príslušníkov slovenskej menšiny, ale poskytneme možnosť každému, ktokoľvek má záujem o vzdelávanie v slovenskej reči. Vypracovaná je na mandát NR, teda na štvorročné obdobie a končí sa na budúci rok. Občas sa na výbore robí prehľad, čo všetko je z tejto stratégie uskutočnené. Najťažšie sa realizuje to zvýšenie počtu žiakov, ktorí budú navštevovať hodiny slovenčiny alebo budú zapísaní do slovenských tried. Jeden z „háčikov“ je málo narodených slovenských detí, ale ešte stále sa veľmi ťažko zápasí s povedomím rodičov, aby si zapísali dieťa do slovenskej triedy, keď tú možnosť v prostredí majú, − zisťujeme skutočne v telegrafických zlomkoch o bohatej aktivite Výboru pre vzdelávanie od predsedníčky a koordinátorky Svetlany Zolňanovej.
E. Š.