Práca náročná a zodpovedná

Aj keď sa zdá, že je činnosť Výboru pre úradné používanie jazyka a písma vtesnaná do úzkych rámcov, predsa tomu nie je tak. V rámci výboru pracuje šesť komisií, a to sú: Komisia pre spoluprácu s lokálnou samosprávou, Komisia pre štandardy slovenčiny pri úradnom používaní jazyka a písma, Komisia pre spoluprácu s Radami pre medzinacionálne vzťahy, Komisia pre rozvoj civilného a mimovládneho sektoru, Komisia pre spoluprácu s cirkvami a Komisia pre spoluprácu s mládežou. Už aj podľa názvov komisií vidno, že tento výbor má veľmi široké pole činnosti. Spolu s predsedami spomenutých komisií schvaľuje všetky rozhodnutia a rokuje v súlade so schváleným plánom a programom uplatnením legislatívy. Prácu výboru nám ozrejmil aktuálny predseda Pavel Marčok, ktorý je zároveň i predsedom Báčskopetrovskej obce.

– Naša činnosť bola zameraná okrem iného aj na oboznamovanie obcí, ktoré nemajú založené Rady pre medzinacionálne vzťahy, aby to urobili na úrovni lokálnych samospráv, teda každé zhromaždenie obce má mať aj takú radu. Navštevovali sme prostredia, kde žijú Slováci, ako sú Báč, Šíd, Hajdušica atď. Na sklonku marca minulého roku sme v Obci Báčsky Petrovec mali slávnostnú prezentáciu príručky pre matrikárov Transkripcia priezvisk Slovákov vo Vojvodine zo slovenčiny do srbčiny. Príručka je významným prínosom pri úradnom používaní slovenského jazyka a písma z toho dôvodu, že problematika vydávania osobných dokladov v slovenčine v praxi ešte stále nie je riešená. Príručku vypracoval tím v zložení: Dr. Anna Marićová, Dr. Michal Týr, Dr. Anna Makišová a Mr. Zuzana Týrová. Práve Dr. A. Marićová bola vedúcou tímu ako členka Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM a ako predsedníčka Komisie pre štandardy slovenčiny pri úradnom používaní jazyka a písma. Výbor sa dožaduje, aby sa to, čo nám núka legislatíva, v teréne uplatňovalo. Teda ide o možnosť dvojjazykových dokladov a myslím si, že sa z roka na rok situácia zlepšuje a posúva dopredu. Skôr sme mali doklady v dvoch jazykoch a verím, že sme na tej ceste, aby sme ich mali znovu, a verím, že sa nám to do konca mandátu aj podarí. Ide vlastne o celoštátnu záležitosť, ale my ako výbor sa budeme zasadzovať o to, aby všetky práva, ktoré sme získali, boli uplatnené priamo v teréne. Dnes máme právo svoje mená, názvy ulíc atď. používať vo svojom materinskom jazyku. Táto príručka je dielo, na ktoré môžeme byť hrdí, aj ako výbor, aj ako Národnostná rada, a čo je podstatné, bude slúžiť aj ďalším generáciám. A dôkazom toho je aj záujem iných štátov o vypracovanie príručky podľa nášho vzoru.

Z radu aktivít treba spomenúť aj to, že výbor poslal list Strednej policajnej škole v Sriemskej Kamenici v súvislosti so súbehom na zápis nových žiakov v obciach, v ktorých sa úradne používa slovenský jazyk a písmo (Alibunár, Báč, Báčsky Petrovec, Báčska Palanka, Báčska Topola, Beočín, Nový Sad, Zreňanin, Kovačica, Odžaci a Plandište), teda kde existuje potreba po policajných úradníkoch, ktorí hovoria po slovensky. Znalosť slovenského jazyka je podmienkou komunikácie medzi policajným úradníkom a občanom a vzhľadom na to vznikla prosba, aby sa pri voľbe nových frekventantov prihliadalo aj na túto skutočnosť. Výbor do budúcna plánuje aj stretnutie s Ministerstvom vnútorných vecí ohľadom úradného používania jazyka a písma v dokladoch.

Ďalej výbor od všetkých obcí, v ktorých sa úradne používa slovenský jazyk, žiadal údaje o počte zamestnaných príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v orgánoch správy a vo verejných podnikoch na území tých obcí. Vlani sa uskutočnila aj prezentácia databázy AP Vojvodiny o úradnom používaní jazyka a písma v mestách a obciach pokrajiny. Táto databáza obsahuje údaje o počte a štruktúre zamestnaných príslušníkov národnostnej menšiny v orgánoch správy a verejných podnikoch, ktoré založila lokálna samospráva. Výbor usporiadal aj tretí seminár pre matrikárov vlani v B. Petrovci, ktorý pozostával z teoretickej a praktickej časti. Prednášky boli aj v slovenčine, aj v srbčine. Zaujímavá okrem prednáškovej časti bola aj prezentácia softvéru pre matrikárov.

– Angažovaním sa členov tohto výboru boli zabezpečené prostriedky na vypracovanie symbolov slovenskej národnosti. Výbor tieto symboly udeľoval početným slovenským inštitúciám, lokálnym samosprávam, miestnym spoločenstvám, kde žijú Slováci. V tejto akcii plánujeme pokračovať aj ďalej. Z plánov spomeniem aj to, že náš výbor v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa snaží zadovážiť súpravu pre prekladateľov, ktorá by sa používala na simultánne preklady v lokálnych parlamentoch, kde máme Slovákov, – doložil na záver rozhovoru náš spolubesedník.

K. Gažová