Znečistenie ovzdušia, pôdy a vody vážne ohrozuje život na Zemi. Príroda nepozná administratívne hranice a jedinou cestou trvalo udržateľného rozvoja je harmonizácia požiadaviek ochrany životného prostredia.
Ako na to? Túto otázku si len zriedka kladieme, spravidla vtedy, keď v médiách vidíme katastrofické následky nesvedomitého konania, alebo keď sa z príležitosti Dňa ekológie či dňa planéty Zeme zorganizujú primerané akcie. A potom, keď svitne nový deň, znovu ožijú naše staré zlozvyky. Keby však každý z nás urobil aspoň štipku, naše životné prostredie by nám to viacnásobne vrátilo.
Podľa mienky Michala Baláža, podpredsedu ekologického hnutia Eko-san v Starej Pazove, v súčasnosti je viac problémov a menej dobrých vecí. Najväčší problém v staropazovskom prostredí je malé percento zelených plôch v porovnaní s inými prostrediami v Srbsku.
– Žijeme v poľnohospodárskom prostredí, pôda je plná pesticídov, herbicídov, regulátorov rastu a iných chemických látok. Vedomí sme si toho, že je dnešná technológia taká, ťažko je vrátiť sa k motyke pri obrábaní pôdy. Nielenže je zem nasýtená chemickými látkami, ale sa pri striekaní znečisťuje aj vzduch. Preto by bolo dobre vedľa ciest aspoň vysadiť stromy, lebo na výstavbu ochranných pásem, aké často stretávame v západnej Európe, zatiaľ nemáme prostriedky. V snahe toto prekonať, aj v Združení poľnohospodárov, kde som tiež činný, veľmi rozmýšľame o ekologickom poľnohospodárstve.
Druhý problém v staropazovskom prostredí podľa nášho spolubesedníka predstavujú odpadové vody, znečistené kanály.
– Spomínam si na nedávnu akciu rybárov, ekologického hnutia a hnutia zalesňovateľov, keď sme čistili Gajićovu barinu, a pritom sme z nej a z jej okolia odviezli niekoľko vlečiek odpadu. Pritom je nesporné, že tam by mohla byť krásna oáza vhodná na oddych a rekreáciu, len keby sme trochu väčšmi dbali. Páčilo sa mi, že sa v tejto akcii zúčastnilo okolo sto milovníkov prírody a čistého prostredia a že takmer osemdesiat percent účastníkov tvorili mladí ľudia. Práve mládežníkov musíme viac edukovať. K tomu aj nábrežie Dunaja je zanedbané, často sú tam porozhadzované odpadky a do Dunaja vypúšťame odpadové vody bez filtrovania. Jedovatý odpad v riekach ničí život nielen na mieste, kde sa vypúšťa, ale aj prostredie vzdialené stovky kilometrov. Ďalšia naša akcia bude zameraná práve na čistenie nábrežia Dunaja.
Aj tretí problém by sa dal riešiť vlastným príkladom, mieni M. Baláž: – Divoké skládky vznikajú iba z nedbanlivosti človeka. Hoci v našom prostredí máme ústrednú skládku odpadu, často sa stáva, že vôkol ciest na okraji mesta rastú kopy odpadu, smetí, plastových fliaš. Pred niekoľkými dňami som si všimol, že pri Petrovićovom sálaši niekto vysypal odpad živočíšneho pôvodu, ktorý je zvlášť nebezpečný. Pritom je jasné, že netreba veľa – iba toľko, aby každý z nás dbal na životné prostredie aspoň tak ako vo vlastnom dvore. Zo všetkého vyplýva, že netreba minimalizovať rôzne formy znečistenia a treba všemožne vplývať na vedomie iných – v záujme ochrany prírody a v prospech človeka.
A. Simonovićová