Pilier bez dostatočne pevných základov

INVESTÍCIE

Kríza hlboká, peňazí málo, konkurencia silná. Obraz bez jasu, pre ktorý sa podnikatelia trasú. Investorov a prostriedkov stále načim viac, no čoraz ťažšie je dostať sa k nim. Teda aj do investorov treba investovať. V snahe prispieť k tomu denník Privredni pregled začal pravidelne, dvakrát do roka, zverejňovať publikáciu Investujte v Srbsku. Premiéra jej špeciálneho, júnového vydania, zároveň i tematická konferencia, boli nedávno v belehradskom mediálnom stredisku, kde odznelo veľa slov, konštatácií a návrhov o tom, čo sa, kde, prečo aj ako u nás (ne)investuje.

Námestník ministra regionálneho rozvoja a lokálnej samosprávy Dr. Dejan Radulović sa zasadzuje za taký model regionálnej politiky, ktorý dokáže spomaliť, zastaviť alebo zmenšiť regionálne rozdiely, ktoré sú u nás veľmi výrazné. Viac ako polovica Srbska je nevyvinutá. Je názoru, že štát má budovať sústavu nakladania s prostriedkami podľa pravidiel EÚ a že priame investície do úseku malých a stredných podnikov môžu byť jedným z pilierov hospodárskeho rozvoja. Riaditeľ Agentúry pre zahraničné vklady a promovanie vývozu (SIEPA) Božidar Laganin uviedol, že hodnota priamych zahraničných investícií v prvom štvrťroku bola 330 miliónov eur, že SIEPA cez dve verejné výzvy zmluvne dohodla investičné projekty v hodnote 200 miliónov eur, ako aj to, že by Srbsko v tomto roku mohlo mať investície v hodnote dve miliardy eur.

Aleksandar Stojkov, riaditeľ Vojvodinského fondu na podporu investícií (VIP fond), poukázal na pozitívnu skutočnosť, že okrem tradičných partnerov, ako sú Taliansko, Nemecko a Rumunsko, zvýšený záujem o spoluprácu s vojvodinskými spoločnosťami prejavujú aj francúzske spoločnosti, ako i tie zo severských krajín. Jedným z opatrení upriamených na prilákanie zahraničných investorov sú aj nové podnety pokrajinskej vlády. Nimi sa umožňuje záujemcom refundovať vklady (alebo ich časť) do hmotného majetku pri vzniku novej greenfield investície. Výška pomoci sa určuje podľa sumy trov na projekčnú dokumentáciu alebo nákladov na dočasné ročné nájomné, s tým, že je maximálna suma subvencie na jeden hospodársky subjekt stotisíc eur. Samozrejme, sú aj podmienky: investícia zainteresovanej zahraničnej spoločnosti musí mať hodnotu najmenej tri milióny eur a musí umožniť zamestnanie sto ľudí, s tým, že tieto dve podmienky sa majú realizovať v lehote troch rokov odo dňa uzavretia zmluvy. Investor má viac ako polovicu obratu realizovať cez export. Vlani vo Vojvodine 49 zahraničných spoločností vložilo 320 miliónov eur, čo znamenalo i vznik 3 500 pracovných príležitostí.

Ale aby sa aj v pokrajine, tiež v celom Srbsku, naplnili očakávania, vyjadrené sumami 600 miliónov alebo dve miliardy eur investícií, treba značne posilniť základy tohto pilieru hospodárskej existencie a rastu. Investori totiž trvajú na stabilite, na pevných a platných právnych podmienkach, na lokalitách s kvalitnou infraštruktúrou, na jednoduchých procedúrach. K tomu sme sa však celkom nedopracovali. Rýchlejší príchod investorov stále brzdí komplikovaný proces získania stavebných a iných povolení, ktorý si vyžaduje až 270 dní. A keď tie i uzrú svetlo sveta, trampotám nemusí byť koniec. Dakde chybuje infraštruktúra, inde sú neregulované vzťahy, tretích trápi zvýhodnenie konkurencie. Pre to všetko vlani v prvom polroku hodnota zahraničných investícií bola len 220 miliónov eur. Teraz sme na tom podstatne lepšie, no zďaleka nie tam, kde máme objektívne podmienky byť. Aj to sa dá napraviť: načim viac ocele a cementu do tých základov. Ich potrebné množstvá si každý musí určiť sám, podľa toho, ako mu na zahraničných vkladoch záleží.

                                                                                          Oto Filip