Spolupráca – veľký potenciál, veľký aj záujem

NAŠE INTERVIEW: ING. TOMÁŠ MALATINSKÝ, MBA, MINISTER HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Ani ministri to dnes nemajú ľahké. Zvlášť tí, ktorí sú v čele rezortov priamo čeliacich globálnej ekonomickej kríze a všetkému, čo táto nesie. Úspešne vyšliapať nové cesty sa dakomu z nich darí, inému zase nie, takže nečudo, že nejeden minister hospodárstva nedočká v pohodlí koniec funkčného obdobia: odíde po roku, dvoch, troch. Náplň činnosti, návetrie, zákulisie a problémy pôsobenia našich ministrov sú dosť známe, no zvedavosť nedala pokoja: bolo sa treba pozrieť aj za plot, inde. Kedy, ak nie pri prvej príležitosti – počas uplynulej návštevy ministra hospodárstva SR Ing. Tomáša Malatinského v polovici júna v Belehrade, kde spolupredsedal 5. zasadaniu Zmiešanej komisie dvoch krajín pre hospodársku spoluprácu.

Len pár základných údajov z jeho životopisu. Narodil sa v marci  roku 1959 v Bratislave, v rokoch 1978 – 1983 študoval na SVŠT, presnejšie na Stavebnej fakulte (odbor geodézie a kartografie). V rokoch 2009 až 2011 sa tiež venoval štúdiám, tentoraz na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na Fakulte ekonomiky a manažmentu, kde absolvoval medzinárodné štúdium MBA v odbore Agrárny obchod a podnikanie. Profesionálnu prax realizoval od roku 1983 po súčasnosť, najprv v bratislavskom Stavoprojekte (1983 – 1986) ako zodpovedný projektant geodet, potom vo viacerých spoločnostiach v Bratislave, Prahe a Trnave, aby v rokoch 2000 až 2012 zastával funkciu predsedu predstavenstva SAG Elektrovod, a. s. (Bratislava). Z aktivít v mimovládnych organizáciách treba uviesť, že v rokoch 2003 až 2012 bol prezidentom Zväzu zamestnávateľov energetiky Slovenska a v rokoch 2004 – 2012 aj prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Napriek riadne napraskanému programu pobytu u nás mal dostatok porozumenia pre novinárov, takže dokázal objaviť i kúsok času, aby počas jednej z prestávok rokovaní a biznis fóra v Hospodárskej komore Srbska poskytol rozhovor pre Hlas ľudu.

– Vaša návšteva zapadla do mimoriadne rušného diplomatického týždňa v Srbsku, v ktorom výraznú úlohu hrali najmä viacerí slovenskí politickí a hospodárski dejatelia…

– Sme tu na medzivládnej komisii, ktorá je dva roky po tom, čo takáto bola v Bratislave. Myslíme si, že je najvyšší čas zase prijať nejaké opatrenia na zlepšenie srbsko-slovenských vzťahov, pretože v obchodnej oblasti je veľký potenciál, je aj veľký záujem o ňu. Sú tu takmer dve desiatky slovenských podnikateľov, ktorí u vás už majú firmy, majú projekty: niektorí už rozbehnuté, niektorí dokonca dokončené, kým niektorí ich len plánujú rozbehnúť. Často im rôzne úradnícke prekážky v tom bránia. Na to sme tu, aby sme skúsili potlačiť možnosti, kde sa dá, aby sa tie investície začali hýbať.

– Jednou zo základných ukážok hospodárskych vzťahov je  obchodná výmena. Vlani stúpla o takmer desať percent a dosiahla hodnotu približne 400 miliónov eur. Ako je to s jej rovnováhou?

– Tak zatiaľ Slovensko má stále aktívne saldo v nej. Pravdu povediac, je to dôsledok toho, že výroba v automobilovom priemysle je na Slovensku dominantná a tým pádom Srbsko je určitým spôsobom prijímateľom tých produktov. To je jedna zo základných komodít, ktorá tie čísla robí. Každopádne, sú oblasti, v ktorých sa slovensko-srbské vzťahy môžu rozvíjať a najmä teda, kde by sa slovenskí investori mohli realizovať. Okrem energetiky je to i dopravná infraštruktúra. Najmä železničná doprava, kde sú firmy, ktoré ponúkajú ako softvérové pomoci, tak i priamu účasť pri ich realizácii. Potom je veľmi zaujímavá oblasť cestovného ruchu. Je tu zrealizovaný veľmi úspešný projekt akvapark pri Petrovci. Nadväzujú na to možnosti rozvoja spolupráce v poľnohospodárstve, kde máme podľa môjho názoru veľké rezervy. Pravdou je, že každý podnikateľ musí mať istotu, že keď investuje do nejakej pôdy, že mu to proste nebude zobraté spod rúk. Preto je dôležité, aby u vás prebehli všetky zákony týkajúce sa reštitúcie a podobne, aby boli jasné vzťahové veci k majetku. Jednoducho, aby si tí investori boli istí.

– Slovensko je už roky v Európskej únii, kým sme my len na ceste eurointegrácie. Ktoré sú to praktické skúsenosti, ktoré by nám mohli byť osožné?

– Práve máme za sebou  komunikáciu s pani ministerkou Mihajlovićovou, ktorá má vo svojom rezorte i energetiku. U nás je energetika na Ministerstve hospodárstva. V tejto oblasti spolupráca aj prebieha, aj by mohla ešte viac, pretože prijímať legislatívu Európskej únie v oblasti energetiky nie je taký jednoduchý proces. Viete, že tu v Srbsku je ešte pomerne veľká koncentrácia v rukách energetického monopolu. U nás na Slovensku už prebehli mnohé procesy atomizácie energetiky, proste sprehľadnenia týchto tokov. Regulátor má svoje pravidelné miesto, tak ako to vyžaduje európska legislatíva. Toto všetko Srbsko ešte musí absolvovať. Ale procesy sú a dokonca slovenský regulátor pomáha pri tvorbe týchto štruktúr a legislatívy, ktorá s tým súvisí. Takže Slovensko je tu aktívne prítomné a môže byť i viac.

– Ako hodnotíte úlohu slovenskej menšiny v ozaj širokých väzbách Belehradu a Bratislavy?

– Keď som spomínal úspešný projekt akvaparku, tak ten je situovaný práve do oblasti, kde žije slovenská menšina. Má tam dobré predpoklady, má aj predpoklady rozvoja. Tak isto si myslím, že slovenská menšina môže byť práve veľmi dobrým zázemím pre rozvoj spolupráce v poľnohospodárstve, pretože v regióne, kde žije, je to poľnohospodársky veľmi zaujímavá, atraktívna oblasť. Myslím si, že táto spolupráca a pomoc menšiny pri našej celkovej spolupráci je jednoducho nenahraditeľná.

– Rozprávali ste sa aj o výstavbe regionálneho plynovodu u nás?

– O plynovode, kde slovenské konzorcium proste uspelo vo výbere a podpísalo memorandum, sme sa, samozrejme, tiež rozprávali. Pravdou je, že tento projekt ešte nemá dokončené financovanie, a istým spôsobom aj jeho rentabilita možno nie je úplne celkom uzavretá. Dúfajme, že ak sa vypíše – a mám prísľub, že do štrnásť dní by sa mal vypísať tender na financovanie projektu – a za predpokladu, že bude úspešný, tak by potom vzápätí už nič nebránilo tomu, aby sa uvedený projekt začal realizovať.

– V bilaterálnej spolupráci sú aktívne aj iné subjekty…

– Každopádne si myslím, aj na základe dnešných rozhovorov s podnikateľmi, ktorí tu podnikajú a tie kontakty sem si našli, že ich mnohí dostali, ďakujúc za to SARIU, ktoré prispelo k nadväzovaniu kontaktov a upozorňovalo naše firmy na možnosti v Srbsku. Ďalej treba povedať, že sa SARIO postupne mení. Organizácia, ktorá doteraz podporovala skôr investorov, ktorí išli na Slovensko, dnes podporuje aj slovenských investorov, ktorí chcú investovať mimo Slovenska. Takže táto jeho aktivita je nenahraditeľná. Medzi obchodnými komorami tak isto panuje spolupráca. My máme Slovenskú obchodnú komoru, ktorá dnes má predsedu Celosvetového výboru obchodných komôr, takže sme tak trochu internacionálni. A naša komora určite spolupracuje so srbskou na dobrej úrovni.

– Možno by sme mohli uzavrieť tento rozhovor odpoveďou na otázku, ako je byť v čele ministerstva, ktoré zastrešuje skutočne širokú oblasť: energetiku, výrobu, zahraničný a vnútorný obchod, investície a inovácie, práva spotrebiteľov. Je ťažko riadiť takýto rezort?

– Určite. Tento rezort vznikol na začiatku vzniku Slovenskej republiky pred dvadsiatimi rokmi zlúčením Ministerstva obchodu, Ministerstva kontroly, Ministerstva priemyslu. Medzitým tam ešte prišlo i Ministerstvo privatizácie. Takže je zlúčením viacerých. Potom sme chvíľu tam mali aj Ministerstvo výstavby. Toto všetko bolo pod Ministerstvom hospodárstva. Je to široký záber a nie je to, samozrejme, jednoduché. Ale efektívnym riadením a zoskupením správnych odborníkov sa to dá zvládnuť. Slovensko tiež nemôže mať na každú oblasť jedno ministerstvo. Potom by sme mali vládu dvadsiatich členov a to si myslím, že je zbytočné…

                                                                   Za odpovede ďakuje: Oto Filip