SEDEM DNÍ
Zasa sa všetko točí okolo Dinkića. Aktuálny minister financií a ekonomiky a líder Zjednotených regiónov Srbska (URS) sa znovu dostal do pozície, že aspoň dočasne hrá prím. Akoby od neho závisel osud kabinetu Ivicu Dačića, čo aj zodpovedá, aj nezodpovedá pravde.
Na spoločnej tlačovke premiéra Dačića a prvého podpredsedu Vučića venovanej prvému roku vlády Dinkić sa nezúčastnil. V tej chvíli pred sebou už mal požiadavky, ktoré na pohľad vyzerali nesplniteľné. Ale len na pohľad. Keď ich podrobnejšie zvážil, zistil, že by mohol zniesť rozdelenie súčasného ministerstva financií a ekonomiky na dva rezorty s tým, že by si ponechal ten prvý. Ani druhá požiadavka vzťahujúca sa na jedno ministerstvo, ktorého by sa URS mal zrieknuť v prospech SNS, po určitom čase a obsiahlom rozbore nevyzerala ako nemožná misia. Zvlášť keď sa má na zreteli, že v opačnom prípade URS by nemal na výber – mohol by len vystúpiť z vlády. A vyhrávať „konštruktívnu opozíciu“, čo by po dvanástich rokoch pri moci znamenalo úplnú novinku.
Po demokratickej zmene roku 2000 Mlađan Dinkić nastúpil do funkcie guvernéra Národnej banky Juhoslávie, respektíve Národnej banky Srbska v období Đinđićovej a Živkovićovej vlády. Za ministra financií bol vymenovaný v prvej vláde Vojislava Koštunicu, kým v druhej Koštunicovej vláde a vo vláde Mirka Cvetkovića bol ministrom ekonomiky a regionálneho rozvoja. „Dinkić je v politickom zmysle pripravený zmeniť pohlavie, len aby sa dostal k moci,“ vyhlásil historik Čedomir Antić pre denník Politika. „Aj iní politici zvykli meniť stanoviská, no taká zmena programu, postojov k politike nebola u nás známa odkedy bol znovu ustanovený parlamentarizmus. Dinkić je pripravený na akúkoľvek obeť, len aby zostal v hre,“ povedal Antić.
Ak sa mu darilo zostať v hre v predchádzajúcich dvanástich rokoch, preskočiť cenzus v každých voľbách a stať sa nevyhnutným partnerom pri formovaní každej vlády, prečo by sa mu to isté nepodarilo aj teraz? Netreba zabúdať, že ide o schopného, ostrieľaného, mimoriadne šikovného politika, ktorý dokázal nielen vystúpiť vždy s novými ideami, na ktoré nikto predtým jednoducho neprišiel, ale mnohé z nich aj realizovať. Taká je napríklad idea regionalizmu, neskoršie pozmenená na decentralizáciu, ako aj idea departizácie, ktorú síce všemožne hlásal, ale oveľa menej uvádzal do života.
„Ak máme rovnaké politické ciele a stanoviská, pokračujeme v rovnakom formáte, ak nie – takisto pokračujeme ďalej, pretože existuje parlamentná väčšina, či už s URS alebo bez nich,“ upozornil Vučić.
Bez poslancov Zjednotených regiónov Srbska koalícia pri moci by však mala len veľmi tenkú väčšinu, 126 zo spolu 250 poslancov. Skúsiť by sa to však dalo, zvlášť s ohľadom na skutočnosť, že táto vláda, dokonca ani po rekonštrukcii, jednoducho nie je stavaná, ani predurčená na dlhé dráhy. Bude plniť svoje úlohy, ktoré stanovil Vučić, alebo jej nebude. Taký je pomer síl.
Posilnená, masová a mimoriadne populárna Srbská pokroková strana (SNS) dáva Vučićovi možnosť širokého výberu. Keď sa rozhodol za rekonštrukciu vlády, dostal ju, včítane všetkých personálnych a programových zmien. Keď sa rozhodne za voľby, dostane ich, hoci teraz ich nepovažuje za práve najlepšie riešenie. Preto je táto rekonštrukcia v réžii Vučića skôr akési kupovanie času, odďaľovanie volieb na určité obdobie, v ktorom sa však musia splniť niektoré konkrétne ciele a predsavzatia. Keby hocikto z koaličných partnerov neprejavil záujem o taký druh spolupráce, buď ho nahradí niekto iný, alebo sa pôjde na voľby. Ani SNS, ani Vučić by podľa všetkého neutrpeli žiadnu ujmu.
Nie div teda, že nielen Dinkić, ale aj Dačić sa usiluje prispôsobiť a držať krok s dobou. Keď sebavedome poznamenal, že táto vláda zanechá nezmazateľné stopy v dejinách Srbska a stane sa najúspešnejšou zo všetkých vlád po roku 1990, premiér Dačić potvrdil, že súhlasí aj s takými novými pravidlami hry a mieni zostať predsedom takej vlády. Hoci by to znamenalo, že vyhodí Dinkića.
Anna Lazarevićová