CESTY A RÁZCESTIA DUNAJSKEJ STRATÉGIE
Spätí sme na základe spoločných dejín. Európa budúcnosti je kontinentom miest a regiónov. Nie je iná cesta, než si budúcnosť a osud budovať spolu. Je to len pár odkazov z utorkového otvoreného zasadnutia Zhromaždenia APV, na ktorom sa rokovalo o trochu nezvyčajnej téme, aspoň pre naše zvyky a praktiky: Dunajská stratégia – nová úloha regiónov. Na úvod snemovania predseda pokrajinského parlamentu István Pásztor podotkol, že sa z výnimky stane pravidlo, takže podobné parlamentné tematické sesie možno očakávať aj v budúcnosti. Predseda vlády Vojvodiny Dr. Bojan Pajtić vo vstupnom príhovore podčiarkol, že nám vo Vojvodine nikto nemusí ozrejmovať úlohu regiónov, ani to, ako tieto a ich vzájomná spolupráca účinne a blahodarne vplývajú tak na rozvoj štátu, ako aj na dobrú susedskú spoluprácu.
Sanja Kneževićová Mitrovićová z Kancelárie pre európske integrácie, Úseku pre európske fondy, urobila prierez našich viacročných integračných a regionálnych snáh, ako aj súčasných európskych projektov skloňovaných v súvislosti s Dunajom. Prím v nich hrá výstavba Žeželjovho mosta pri Novom Sade, ktorej pilierom sú európske prostriedky v sume približne 45 miliónov eur. Slová uznania za všetko, čo Vojvodina v poslednom desaťročí podniká nielen na ceste európskej integrácie, ale ešte viac na pláne regionálnej spolupráce, vyslovili prvý primátor mesta Ulm Gunter Czisch, ako aj koordinátor Rady podunajských miest a regiónov Peter Langer. Zmieňujúc sa v rámci prvého panelu o nových úlohách regiónov, vyzdvihli, že v podstate ide o vytváranie šancí na nové šance získať ďalšie projekty a prostriedky. Ako i to, že sa piliere a ciele Dunajskej stratégie stanú občanom blízke, len keď na vlastnom štandarde pocítia ich výhody.
V následnej rozprave, na ktorej sa zúčastnili Pavle Budakov, Robert Kolar, Sándor Egeresi, Branislav Bugarski, Maja Sedlarevićová… účastníci jednoznačne podporili intencie stratégie schválenej pred dvoma rokmi zasadzujúc sa pritom za jej priblíženie občanom a vôbec všetkým, ktorých sa týka. Netreba zabúdať, že je s Podunajskom spätá každá druhá naša obec, a že ich je viac ako dvadsať priamo pri Dunaji. Dunajská stratégia sa od iných stratégií, a je ich u nás viac ako sto, líši konkrétnosťou, snahou o štandardizáciu a vyrovnaný rozvoj, opierajúc sa o širokú spoluprácu mnohých aktérov v mnohých segmentoch. Veď má až jedenásť priorít, od mobility a dopravy po rozvoj kapacít inštitúcií.
Rektor Univerzity v Novom Sade prof. Miroslav Vesković, koordinátor Priority číslo 7, zahrňujúcej Rozvoj uvedomelej spoločnosti, výskum, vzdelávanie, informačno-komunikačné technológie, jednu z možností širšej spolupráce akademických a vedeckých obcí deviatich členov EÚ a piatich štátov, ktorí sú na tej ceste, vidí napríklad v širšej fluktuácii a častejších výmenách vedeckých kádrov. Všetci vlastne máme svoje pozitíva, ktoré načim zapájať do spoločného dunajského cieľa. Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Zvlášť keď je Dunajom, od ktorého v mnohom závisíme všetci a stále si pýta zmeny a spojivá s budúcnosťou – vlastnou a našou.
O. Filip