Slovenky ako príklad dobrej praxe

Z KONFERENCIE O POSTAVENÍ ŽIEN V NÁRODNOSTNÝCH RADÁCH NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

V roku 2009 bol schválený Zákon o rodovej rovnosti, v ktorom sa o. i.  uvádza, že všetci musia rešpektovať rovnoprávnu účasť žien a mužov vo všetkých oblastiach verejného a súkromného sektoru. V akej miere sa tento zákon uplatňuje, nakoľko sú ženy zastúpené v národnostných radách národnostných spoločenstiev a nakoľko sa uplatňuje princíp rodovej rovnosti vo fungovaní národnostných rád hovorilo sa na konferencii, ktorá prebiehala vo štvrtok 17. októbra.

Ženy môžu svojou prácou prispieť k zlepšeniu v každom segmente našej spoločnosti, bez ohľadu na to, či ide o hospodárstvo, kultúru alebo politiku. Stojanka Lekićová, predsedníčka Výboru pre rodovú rovnosť  Zhromaždenia AP Vojvodiny, skonštatovala, že schválenie Zákona o rodovej rovnosti bolo potrebné, aby sa ženy aktivovali, avšak, ako povedala, aj teraz sa v niektorých situáciách ženy musia odvolávať na zákon.

Ako kladný príklad rodovej rovnosti bola vyzdvihnutá práve Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, ako jediná z 20 národnostných rád v Srbsku, v čele ktorej sa od jej samotného založenia nachádza žena. V čele  troch výborov NRSNM (z celkových štyroch) sú tiež ženy a prítomné sú aj vo vedúcich pozíciách ustanovizní, škôl, spolkov a pod.  Z toho dôvodu predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová ozrejmila niekoľko vecí. „Je to práca ako aj každá iná, ale musela jestvovať odvaha vôbec sa kandidovať na tú funkciu najmä vtedy, keď ani samotné zákony neboli jasné ohľadom povinností národnostných rád,“ hovorí Tomanová-Makanová. „Máme zákony, ktoré zabezpečujú účasť žien vo všetkých sférach spoločenského života, ale v praxi je to inak. Právny rámec je dobrý, ale do praxe sa dostáva veľmi pomaly. Ide o proces, v ktorom sa v prvom rade musí meniť naše povedomie. Ženy sú úspešné študentky, dosiahnu všetky najvyššie možné štádiá v oblasti odborného vzdelávania. Pokračujú vo svojom odbore, ale keď si majú prevziať funkciu rozhodovania a zodpovednosti širšieho rázu, nastane problém.“ Tento problém by sa podľa nej mal prekonať iba školeniami, s ktorými by sa malo začať už v útlom veku.

Podľa výskumov pokrajinského ombudsmana a Organizácie o bezpečnosti a spolupráci v Európe stanovenie povinných kvót pre ženy priviedlo k zvýšeniu ich počtu na miestach, kde sa rozhoduje, čo zase spôsobilo niektoré zmeny. Kultúra komunikácie a ovzdušie na zasadnutiach sa zmenili, ženy sú aktívnejšie v diskusiách, avšak ešte stále narážajú na rôzne formy priamej alebo nepriamej dominácie mužov.

Účastníčky konferencie boli jednotné v tom, že by štatút národnostných rád mal byť doplnený a pozmenený stanovami o založení Výboru pre rodovú rovnosť, ktorý by sa vyjadroval ku všetkým návrhom rady týkajúcim sa rovnoprávnej účasti oboch pohlaví v jej činnosti.

J. Pániková