„Matica slovenská v Srbsku sa rozhodla usporiadať okrúhle stoly na tému zachovania slovenskosti preto, že sme názoru, že nie so všetkým, čo sa nám deje v posledných rokoch na tomto pláne, môžeme byť spokojní. Jednak pritom musíme svoje zraky uprieť dovnútra našej komunity, jednak chceme poukázať aj na skutočnosť, že nie všetky zákonné a ústavné ustanovenia v oblasti uskutočňovania menšinových práv sa uplatňujú. Nie poväčšine preto, že by nám v tom niekto bránil, ale preto, že sme zľahostajneli,“ bolo počuť v úvodnom príhovore predsedníčky Matice slovenskej v Srbsku Kataríny Melegovej-Melichovej v pondelok 16. decembra na záverečnom okrúhlom stole MSS.
Záverečnému rokovaniu predchádzali regionálne rokovania na uvedenú tému. Pre Banát sa uskutočnili v Zreňanine, pre Sriem v Starej Pazove a pre Báčku v Báčskej Palanke. O záveroch z týchto stretnutí prítomných v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci informovala tajomníčka Zdenka Chalupková. Podstatou rokovaní a diskusných príspevkov domácich a zahraničných referentov je, že základom slovenskosti v Srbsku je rodina, lebo rodičia sú tí, ktorí môžu vplývať na svoje deti a zapisovať ich do tried a do predškolských ustanovizní, kde sa výučba koná v slovenskej materinskej reči. Rodičov treba upovedomiť, že výučbou v slovenskej reči deti iba získavajú, lebo si vedomosti ľahšie osvojujú v materinskej reči. V príspevkoch sa prízvukovalo, že aj učitelia a vychovávatelia, ktorí pracujú so slovenskými deťmi, by museli ovládať slovenskú reč, lebo sa v praxi stretáme aj s prípadmi, že ich aj v slovenských prostrediach vyučujú pedagógovia, ktorí neovládajú slovenčinu. Ani naše povedomie nie je vždy také, aké by malo byť. Preto slovenský jazyk treba používať v úradnom styku všade tam, kde to zákon umožňuje. Slovenské médiá treba využívať naplno, aby sa nestalo, že v dôsledku našej ľahostajnosti prestanú s prácou a zaniknú. Ťažko ich bude znovu aktivovať, resp. prinavrátiť. Na tomto fóre si posvietili aj na úlohu cirkvi, ktorá je veľmi významná, zvlášť keď ide o prácu s najmladšími a s mládežou.
Súčasným problémom vojvodinských Slovákov je nízke národnostné povedomie. Referenti evidovali aj zmenšený počet nápisov po slovensky na verejných ustanovizniach a nakoľko jestvujú, často sú gramaticky nesprávne. Sudcovia a úradníci, ktorí by s verejnosťou mali komunikovať aj v slovenskom jazyku a v právnom konaní zastupovať Slovákov, často nepoznajú odbornú terminológiu. Naposledy sme svedkami, že sa zatvárajú aj súdne jednotky v slovenských prostrediach.
V obsažnej diskusii a v uzáveroch konferencie účastníci pripomenuli aj skutočnosť, že problém asimilácie musíme riešiť sami. Naše problémy nebude riešiť nikto iný, nakoľko my sami o to nemáme záujem. Preto je potrebná koordinácia medzi slovenskými ustanovizňami.
MSS z týchto tematických okrúhlych stolov plánuje vydať aj zborník prác, aby čím širšiu verejnosť animovala zamyslieť sa nad nie tak ružovou skutočnosťou, a potom aj nájsť spôsoby a modely aktívneho pretrvávania slovenského etnika v Srbsku.
J. Čiep