Vo svete nerovnoprávnych, k rovnoprávnosti treba spieť úporne, stále, všetkými možnými prostriedkami a spôsobmi. Jedným z nich je i účinnejšia a širšia spolupráca lokálnych telies poverených otázkami rodovej rovnosti s mimovládnym úsekom. Je to vlastne jadro projektu K zveľadeniu služieb pre ženy na lokálnej úrovni, realizovaného Strediskom pre podporu žien v spolupráci s Pokrajinským ústavom pre rodovú rovnosť a Zreňaninským vzdelávacím strediskom. Prezentácia výsledkov projektu, v ktorom účinkovalo päť obcí: Báčsky Petrovec, Ruma, Sombor, Zreňanin a Kikinda, prebiehajúca 15. januára v Zhromaždení APV, bola zároveň vhodnou príležitosťou kvitovať viaceré klady uplynulých opatrení a podujatí, pouvažovať nad niektorými zápormi, tak isto sa pozrieť aj do budúcna, keď by sa oveľa viac vojvodinských obcí mohlo podobným spôsobom zapájať do zveľadenia politiky rodovej rovnosti.
Zmieňujúc sa v mene Strediska pre podporu ženám Marija Srdićová podotýka, že ide o vznik takého modelu spoločnej práce a spolupráce, ktorý sa aj v budúcnosti bude môcť uplatňovať na úrovni lokálnej, no nie iba na tejto. Uvádza, že v uplynulých mesiacoch školenia v rámci projektu absolvovalo 25 osôb, že vrátane členov výskumných skupín, v aktivitách účinkovalo okolo osemdesiat osôb, čo je vhodný základ ďalších aktivít. Vesna Šijački z Pokrajinského ústavu pre rodovú rovnosť podotkla význam vzťahov partnerstva a spolupráce pri budovaní lokálnych rodových mechanizmov, kým Vesna Piperski Tucakov z Pokrajinského sekretariátu pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu podčiarkla potrebu po lepšej koordinácii a účinnosti aktérov verejných politík.
Jasné je totiž, že synergia rôznych mechanizmov zaoberajúcich sa problematikou rodovej rovnosti na lokálnej úrovni, akými sú výbory, komisie, rady, odborníci, ako i organizácie civilnej spoločnosti prináša a znamená i novú energiu. Táto môže významne vplývať na rozšírenie sociálnych a iných služieb dôležitých z aspektu skvalitnenia života tak príslušníčok nežnejšieho pohlavia, ako aj predstaviteľov zraniteľných spoločenských skupín. Zaužívanou praxou je, že obce spravidla poskytujú služby upriamené na uspokojenie praktických potrieb občanov, čo znamená, že vystáva strategický pohľad do budúcna. Doposiaľ taktiež neexistoval žiaden dozor nad ponúkanými službami a bol aj veľmi skromný stupeň koordinácie subjektov a inštitúciami zaoberajúcich sa otázkami rodovej rovnosti. Uvedeným, alebo aj ďalšími projektmi sa takýto stav našťastie začal meniť v duchu potrieb a hesla: viac služieb, viac aj rovnoprávnosti.
Oto Filip