Traja básnici a tri vzácne knihy

Koncom marca prišla správa, že prestížne slovenské literárne ocenenie – jubilejnú dvadsiatu Cenu Dominika Tatarku za rok 2013 – udelili Martinovi Bútorovi, Grigorijovi Mesežnikovovi, Zore Bútorovej a Miroslavovi Kollárovi za knihu Odkiaľ a Kam. Dvadsať rokov samostatnosti a poetke a prekladateľke Mile Haugovej. Mila Haugová získala cenu za dve knihy: básnickú zbierku Cetonia aurata a knihu rozhovorov Tvrdé drevo detstva. Poézia tejto autorky je stále svieža a priam nás prekvapuje reflexívnou lyrickou úvahou o harmónii, živote a láske; dosahuje nevšedné lyrické zápisky, fragmenty na pozadí individuálneho vnímania sveta a života. Poetka Mila Haugová má ešte stále čo vypovedať nielen keď ide o poéziu, ale i esejistickú a memoárovú prózu. Tu hovorí najmä o detstve (Tvrdé drevo detstva), o tom, ako „tvrdo“ bojuje dospievajúce dievča v rozporuplných udalostiach, zážitkoch, dilemách a túžbach po slobode a individuálnosti. Tieto jej úvahy sa časom prevteľovali do jej poetického tkaniva, prenikali i do jej životnej filozofie a mali jedinečný poetický záznam. Aj najnovšia jej zbierka básní, ktorá vyšla vlani pod názvom Cetonia aurata (Zlatoň obyčajný Cetonia aurata je chrobák čeľade skarabeusovité (Scarabaeidae) je plná úvah, navrstvených lyrických zápisov. Je to i autorkin výpis o neustálom lyrickom tvorivom i životnom období, o prírode a harmónii v jej kráse, sleduje jej magické premeny na pozadí vlastných lyrických zápisov; sú to írečité svojské vnútorné svety, obmeny večného kolesa času a smrti, dve tváre tej istej mince v tvorivom pochode za krásou, harmóniou a láskou…

x X x

Tak ako vlani na jar i teraz sedím na preteplenej verande pri dome a predo mnou je nová básnická zbierka dolnozemského priateľa z Nadlaku Ivana Miroslava Ambruša Básnické zátišie. Zbierka vyšla vo vydavateľstve Ivana Kraska v edícii Pôvodná tvorba s vročením 2013; plná je symbolov o neustálom prehodnocovaní životných skúseností človeka a najmä básnika silne spätého s priestormi a životom rodiska. Vidno, že je priam započúvaný do jej premien a pochodov. Ivan Ambruš je však i lyrik lásky a krásy ženy, tentoraz sa k nej približuje so stíšeným hlasom zrelého muža a lyrika plného múdrych sentencií a odkazov. Zbierka Básnické zátišie je plné malých a veľkých právd o živote, muža – poetu, ktorý spoznáva pravdy nielen o sebe, ale najmä žene každodennej bohyni! No jeho poetický hlas je už stíšený, mdlý a meditatívny. Poézia sťa zrelé sviatočné víno plné krásy a farieb… Predsa, Ambrušova nová básnická zbierka je aj o slovenskej Dolnej zemi, modlitba zemi a jej mäkkého náručia, ktoré nás živí, ale neraz o tom neuvažujeme a berieme tieto pravdy za samozrejmosť. Básnická zbierka je plná symbolov, nuž nie div, že Ambrušova báseň Agát ako symbol Dolnej zeme ma naviedla na nejednu úvahu o relevantnosti času a podstate nášho života; vďačím básnikovi za podnetný meditatívny hlas v mnohých tu nespomenutých básňach a najmä v jeho oporných bodoch, ktoré sú nosným pilierom jeho tvorby. Ambrušove verše sú stvorené na nedeľné zbožné rozjímanie nielen o sebe, láske, ale i o živote vôbec…

x X x

Je potešiteľné, že v poslednom čase sa súčasná slovenská tvorba dostáva častejšie do povedomia čitateľom nielen doma, v susednom Česku a v európskych krajinách, ale i na Západe a Východe. Záujem o slovenskú pôvodnú tvorbu sa predsa už častejšie prejavuje, veď ide o literatúru, ktorá má znaky inakosti a originality a súčasne sa rovnocenne zapája i do súčasných trendov v literatúre a umení. Pred polrokom sme kvitovali s potešením vydanie výberu z poviedkovej tvorby renomovanej slovenskej autorky, filozofky, esejistky a editorky Etely Farkašovej aj u nás v Srbsku. V slovenskom vydavateľskom centre z jej poviedkovej tvorby vyšiel výber pod názvom Kafa sa Bahom, čaj sa Šopenom (zo slovenčiny preložil Samuel Boldocký). Kniha vyšla v edícii Bratislava a na jar toho roku spisovateľka Etela Farkašová sa už mohla tešiť z nového nemeckého výberu zo svojej poviedkovej tvorby. Výber poviedok vyšiel vo viedenskom vydavateľstve Löcker. Výber nesie názov Ein ganz gewöhnlicher Tag und andere Erzählungen čiže Celkom obyčajný deň a iné poviedky. Do knihy je zahrnutých štrnásť poviedok, jednak zo staršieho a jednak i z najnovšieho autorkinho tvorivého obdobia. Niektoré z týchto poviedok boli už skôr publikované v rakúskych literárnych časopisoch, ako napr. Podium, Lichtungen, LOG a i. Okrem titulnej poviedky vydavateľ zaradil do knihy poviedky Výlet so sestričkou, Pamäť tejto záhrady, Káva s Bachom, čaj so Chopinom, Kde je Autinka, Kôrovatenie, Dennodenná nekonečnosť, Jazvy noci, Zdvojovania, Premena, Prelínanie, Keď tiahnu divé husi a Pokus o stvorenie. Ako sa zdôrazňuje na obálke knihy a ako sa to zdôraznilo aj na prezentácii, na ktorej sa nedávno autorka osobne zúčastnila, spisovateľka Farkašová sa sústreďuje na zobrazovanie života modernej ženy v jej väzbe na rodinu i na širšie sociálne okolie; sú to tzv. príbehy-nepríbehy, lyrické komorné príbehy, ako to postrehla vo svojej recenzii o najnovšej knihe próz E. Farkašovej Na rube plátna Eva Maliti. Aj tu je v popredí téma o medziľudských vzťahoch, ako aj človeka, ktorý má istý hendikep alebo ktorý sa ocitá v situáciách rôzneho ohrozenia a zneistenia. Takisto sa vyzdvihuje autorkin vybrúsený literárny štýl a prítomnosť reflexie v jej textoch, ktoré sú určené náročnejšiemu čitateľskému okruhu.

Viera Benková