Je to náš výlet

Dve ženy sedeli na lavičke v blízkosti vody, ktorá nikomu nehrozila. Mladšia z nich držala v ruke roztvorený dáždnik. Nie preto, aby ich chránil pred dažďom, lebo nepršalo. Dvom ženám, ktoré sa dôverne rozprávali, dáždnik robil chládok v sparnom dni. Od umelého jazierka novosadského výstaviska vial príjemný chlad z vody, z ktorej sa jeden šarvanec márne pokúšal dostať na udicu plávajúcu rybu.

Zazdalo sa nám, že sa dve ženy rozprávajú po slovensky. Odhad bol správny, prihovorili sme sa im materinskou rečou, a čo nevidieť uvoľnili nám miesto vedľa seba. Tá mladšia, čo držala dáždnik nad hlavou, sa predstavila prvá:

„Ja som Jasmina Kotvášová z Padiny, absolventka medicíny na novosadskej Lekárskej fakulte. Privítala som rodičov, brata Janka a jeho synčeka Vladka, ktorí spolu s početnými Padinčanmi prišli navštíviť 81. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh. Tu vedľa mňa sedí moja mama Mária, s ktorou sa mám vždy o čom rozprávať. Dnes som si zaspomínala na časy, keď som ešte ako dievčatko s otcom Jánom chodievala na tento veľtrh.“

Nebolo treba ďalej sa spytovať, lebo na dcérine slová nadviazala mama Mária:

„Dnes na veľtrh prišli Padinčania v piatich autobusoch, ktoré zabezpečili súkromné firmy. Je to pre nás ešte stále pekný výlet. Tohto roku sa nám tu páčilo, lebo pre Deň smútku obetiam záplav nieto hlasnej hudby, ani kriku… Obišli sme celé výstavisko, nakukli do všetkých hál, pristavili sa hádam na všetkých stánkoch. Kúpili sme si viaceré drobnosti pre našu poľnohospodársku domácnosť a ešte niečo, o čom by som radšej nechcela hovoriť…“

Trochu ďalej pod morušou sedela mužská časť padinskej rodiny Kotvášovej. Otec Ján, syn Ján a vnuk Vladko. S nimi sme sa krátko porozprávali až vtedy, keď pozvali Jasminu a Máriu, lebo bolo treba v stanovenom termíne nastúpiť do autobusa, na spiatočnú cestu domov do Padiny. Hlava rodiny Ján Kotváš starší nám povedal, že sa zaoberajú rastlinnou výrobou – pestujú hlavne slnečnicu, kukuricu, pšenicu… Na tohtoročnom veľtrhu si Kotvášovci kúpili stroj, na čo potrebovali veľké odhodlanie a viacročné zriekanie sa, ale bez neho sa dnes nedá úspešne robiť na poli. O aký traktor vlastne ide, Padinčania už hádam videli na poliach tejto rodiny.

Rozlúčili sme sa po náhodnom stretnutí na veľtrhu s Kotvášovcami, ktorých budúca lekárka Jasmina vyprevadila k autobusu a sama zostala bojovať za lekársky diplom. Pri návrate domov padinská veľtrhová výprava tradične odchádza na spoločnú večeru. Jedni sa zastavia na idvorskom sálaši, druhí v reštaurácii pri Aradáči, tretí zakotvia v kovačickom Relaxe. Pri občerstvení si iste zaspomínali na zážitky z veľtrhu a robili si plány, ako sa o rok znova vyberú na cestu do Nového Sadu.

 Juraj Pucovský