Z KONFERENCIE MONITORING TRANSPARENTNOSTI PRÁCE MENŠINOVÝCH SAMOSPRÁV A ZVEĽADENIE NORMATÍVNEHO POSTAVENIA NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN
Keby uvedených alebo konferencií s podobnou náplňou bolo viac, azda by sa aj menšiny a ich národnostné rady s menej problémami a s viac úspechmi hýbali spoločenskými labyrintmi tohto zložitého a krízového dneška.
Pozdravujúc účastníkov národnej konferencie, prebiehajúcej 9. júla v Zhromaždení APV, ktorá vlastne bola záverečnou projekčnou úlohou v rámci projektu Monitoring transparentnosti práce piatich národnostných rád, riaditeľ Strediska pre regionalizmus Aleksandar Popov poukázal na tri základné problémy, vyplývajúce z doterajšej praxe, zistené prieskumami strediska, v čele ktorého je. Prvým je zvýraznená politizácia, prejavujúca sa úsilím najsilnejších strán alebo politických opcií zrealizovať svoje záujmy prostredníctvom národnostných rád, druhým nepostačujúca a často neadekvátna komunikácia na relácii národnostné rady – menšinové spoločenstvá, tretím nedostatočná transparentnosť v činnosti rád: u niektorých viac, u iných menej.
Treba mať jasnú stratégiu
Konferenciu, usporiadanú Strediskom pre regionalizmus a Nadáciou pre otvorenú spoločnosť, za podpory Zhromaždenia APV, v práci ktorej sa zúčastnilo vyše sto predstaviteľov národnostných rád a štátnych orgánov na všetkých úrovniach, ako i národní poslanci, predstavitelia veľvyslanectiev a medzinárodného spoločenstva, ustanovizní a organizácií národnostných menšín, mimovládneho úseku a médií, otvorila podpredsedníčka Zhromaždenia APV Anna Tomanová-Makanová. Hovorila o doterajších skúsenostiach z činnosti rád, o zákonodarnej úprave oblasti menšinových práv, o nutnosti schváliť jasnú stratégiu, týkajúcu sa príslušnej oblasti, o potrebe vyniesť adekvátne podzákonné akty s cieľom zabezpečiť mechanizmy na nehatenú realizáciu zákonov v praxi, o význame zachovania inštitútu získaných práv národnostných menšín, ktoré sa nesmú zmenšovať. Taktiež sa zmienila o tom, že počas viac ako desať rokov pôsobenia slovenskej národnostnej rady bolo dosť príkladov, keď si v rade nevedeli dať rady, čo robiť, a pritom nebolo nikoho, aby im v hľadaní východísk pomohol. Na záver otváracieho prejavu podotkla, že je v záujme väčšiny, aby sa menšiny mali dobre, keďže je dôležité, aby sme všetci spolu boli humánni, tolerantní jedni k druhým – v záujme vzniku takého ovzdušia, v ktorom sa všetci budeme cítiť a mať dobre.
Ďalší rečníci, od predsedu Výboru pre ľudské a menšinové práva Národného zhromaždenia Srbska Mehu Omerovića, po Gorana Bašića zo Siete pre interkultúrnosť, osobitne poukázali na skutočnosť, že je absencia podzákonných aktov veľkou brzdou pri uplatnení zákonov, na nutnosť odstrániť existujúce problémy, tiež na fakt, že do EÚ nemožno vstúpiť s batohom nahromadených problémov…
Prezentujúc výsledky monitoringu transparentnosti činnosti (viacerých) národnostných rád, obsiahnuté v tematickom zborníku s podobným názvom, ktorý vydalo Stredisko pre regionalizmus, jeho spolupracovníčka Jelena Perkovićová uviedla niektoré osožné odporúčania a návrhy: od potreby mať rady pre medzietnické vzťahy na obecnej úrovni v čím väčšom počte prostredí, cez potrebu oveľa širšej spolupráce s civilnou spoločnosťou, po význam využívania potenciálu mladých ľudí. A keď ide o parametre monitoringu transparentnosti, treba konštatovať, že vo väčšine z nich najúspešnejšie obstála maďarská národnostná menšina.
Príkladov je mnoho
V ďalšej časti sesie nasledovali príklady z praxe: kladné, ale i záporné. Viaceré z nich ozrejmila predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. Napríklad to, že mnohé problémy vyplývajú z nedostatočného štatutárneho spresnenia, čím vlastne národnostná rada je: štátnym orgánom, mimovládnou organizáciou, poradným telesom, čímsi štvrtým?
– Z toho potom vyplývajú ďalšie nedorozumenia, tak pri podzákonných aktoch, ako aj vo všetkom inom, – podčiarkuje. A ilustruje to príkladmi. Máme napríklad možnosť mať nový kultúrny objekt, ako je Spomienkový dom Martina Jonáša v Kovačici. Problémy však nastupujú, keď ho treba zapísať do katastra alebo keď treba prijať zamestnanca, aby sa oň staral, čo republikový dekrét nepripúšťa… Alebo evidentný príklad politizácie tu, na okolí Nového Sadu, v prípade Kysáča a Futogu. Ide o rozhlasy: jeden vysiela približne päťdesiat rokov, viacrečovo, druhý trochu viac ako desať a jednorečovo, prvý dostane 70 000, iný 1 700 000 dinárov, hoci donedávna mohli počítať s rovnakými prostriedkami. Ako možno mať kompletné správy a údaje o fungovaní RUV RTV, keď viac nie je záväzok, aby jeden člen Správnej rady bol z radov a v mene všetkých menšín? A pritom celý vojvodinský verejný informačný servis existuje najviac a predovšetkým kvôli programom v rečiach menšín. Čo povedať o tom, že sa na jednej strane žiada, aby sa rady vyjadrovali k zákonom, no nemajú predstaviteľa napríklad v Národnej osvetovej rade Srbska. Na lokálnej úrovni, v mnohých prostrediach výbory pre medzietnické vzťahy ani neexistujú, sú problémy s tlmočením, s písaním priezvisk. Ako privatizovať médiá, keď u Slovákov vlastne nie sú – len ich – rozhlasové menšinové médiá? Sú lokálne stanice vysielajúce v srbčine a v rečiach menšín tam žijúcich. – Je dosť príkladov, že ani to, čo je zákonmi stanovené, nefunguje. Nie sú ani mechanizmy kontroly a realizácie, takže je stav taký, aký je, – podčiarkuje Anna Tomanová-Makanová.
Vzhľadom na tieto a iné prípady je celkom dobre, že sa v tretej časti konferencie pozornosť účastníkov upriamila i na otázky zveľadenia normatívneho statusu národnostných menšín. Totiž od prekonania problémov tohto druhu nezávisí len realizácia ich plnej kultúrnej autonómie, ale aj ich budúcnosť, trasovaná nadchádzajúcimi zákonnými, ústavnými a inými zmenami, taktiež výsledkami októbrových volieb. Skúseností je dosť, poučení tiež. Na rad by sa konečne mali dostať reálne, primerané a súrne východiská.
Oto Filip