Vštepovanie materčiny od mala

Zornička je jediný časopis pre deti v slovenčine mimo Slovenska, dozvedeli sme sa od Pavla Matúcha, aktuálneho zodpovedného redaktora. Zorničkári sa snažia, aby mali čím viac čitateľov medzi deťmi, aby tak naše ratolesti nezabudli na svoju ľubozvučnú slovenčinu a cibrili si ju od detstva.

Zornička sa vydala na cestu medzi čitateľov pred takými 150 rokmi ďakujúc učiteľovi a spisovateľovi Jozefovi Podhradskému, keď sa roku 1864 po príchode do Nového Sadu pokúsil vydávať časopisy Slávik a Zornička. Tieto časopisy sa však netešili dlhému veku, lebo J. Podhradský mal problém medziiným s financovaním, bez ohľadu na to, že dostal povolenie vydávať tieto časopisy v slovenčine. Slávik mal podnázov Novinky pre slovenské dietky a Zornička List pre slovenských mládencov a panny. Jozef Podhradský bol teda priekopníkom slovenskej detskej tlače na Dolnej zemi a bez jeho snahy by sme dnes nemohli hovoriť ani o jubileu Zorničky.Neskoršie ho životná cesta odviedla inam od detskej publicistiky. V tej ceste pokračovali iní národovci, spisovatelia štúrovského duchu tu vo Vojvodine, akými bol učiteľ Ferdo Klátik, keď roku 1925 začal vydávať v poradí druhú Zorničku v Starej Pazove. Ani tento detský časopis sa z rôznych dôvodov nedožil dlhého veku. Potom sa až do roku 1939 nedialo nič na poli vydávania slovenských časopisov pre deti. V spomenutom roku, tentoraz v Báčskom Petrovci, sa skupina slovenských intelektuálov uvedomelých pracovníkov v čele so Zuzkou Medveďovou, Oľgou Babylonovou-Garajovou a Máriou Czoczekovou-Eichartovou, vzchopila a začala vydávať Naše slniečko, ktorého prvé číslo vyšlo v októbri 1939. Vychádzalo do marca 1941, keď vypukla vojna, a ďalej to nebolo možné. Po ukončení vojny, presnejšie v roku 1946, znovu začína vychádzať Naše slniečko, po dvojčíslo máj – jún roku 1947, keď sa z dôvodov, ktoré diktovala doba, zmenilo na časopis Naši pionieri, ktorý pod týmto menom vychádzal do roku 1970. Vtedy zasa dostal meno Pionieri a vychádzal v rokoch 1970 – 1990, keď dostal meno, ktoré nesie aj dnes. Je to v poradí tretia Zornička v rodine časopisov pre deti. Tohto roku si pripomíname 150. výročie detskej publicistiky a 75. výročie Zorničky, ktorou sa vlastne začala naša slovenská dolnozemská tlač.

Dnešný časopis pre deti Zornička vydávajú Slovenské vydavateľské centrum v B. Petrovci a Fond Slovenské tlačené slovo NRSNM Nový Sad. Hlavným redaktorom Zorničky je Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, zodpovedným redaktorom posledných deväť rokov je Pavel Matúch a jeho zástupcom Martin Prebudila. Členovia redakcie Zorničky sú: Ján Žolnaj, Adam Ivan Hučok, Miroslav Demák, Antoine de Saint-Exupéry (autor Malého princa).

– Keď som prišiel na miesto zodpovedného redaktora, snažil som sa ustáliť jednotlivé rubriky, aby sa vedelo, ktorá sa nachádza na koľkej strane časopisu. Usilujeme sa podporovať našich slovenských autorov z Vojvodiny, ktorí píšu pre deti, hoci sa nevyhýbame zverejňovať aj diela autorov zo Slovenska. Svoje stále rubriky v časopise majú: Janko Žolnaj – Počítajte na počítač, naša čerstvá spolupracovníčka Monika Necpálová má rubriku Motúzy múzy Zuzy, potom Adam Ivan Hučok vedie Zelenú stranu. Zornička sa používa ako učebná pomôcka v školách, kde sa učí po slovensky alebo aj po slovensky, a to hlavne na hodinách slovenčiny, ako aj na iných predmetoch. Časopis najviac čítajú žiaci od prvého po piaty ročník základnej školy. Pre predškolské ustanovizne máme dodatok Zorničky, ktorý sa volá Mravec. Je to tiež taký hodný chlapík, lebo vychádza už dve desaťročia. Na poslednej strane Zorničky uvádzame skupinové fotky prvákov a uviedli sme aj taký fórik, že ku textom dospelých autorov prikladáme ich fotku z detstva. To z toho dôvodu, aby dospelí, v ktorých je ešte kúsok toho detského, písali pre deti. Máme i zábavnú rubriku Šakovíňa, potom rubriku Ovce, pričom myslíme na tie internetové ovce, autora Mira Drobného zo Slovenska. Táto rubrika hovorí o počítačoch, mobiloch, o výdobytkoch modernej doby, o ich zneužívaní a nástrahách, ktoré vedia uškodiť deťom a priviesť ich aj do nebezpečenstva. Stála rubrika sú aj výtvarné súťaže a fotosúťaže pre deti. Ročné odmeny v tvare fotoaparátov podporuje Výbor pre informovanie NRSNM a udeľujú sa na Zlatej bráne v Kysáči. Snažíme sa, aby titulnú stranu vypracoval niekto z umelcov a aby bola lákavá pre deti, – vysvetlil P. Matúch.

Zorničkári každý rok v septembri v inej základnej škole organizujú šachový turnaj Zornička Open. Tohto roku bol 8. v poradí  a usporiadali ho v Hložanoch. Cieľom tejto akcie je, aby sa zorničkári stretávali a zároveň aby sa popularizoval šach ako voliteľný predmet v školách.  Deti si pri šachovej hre bystria rozumčeky a iste im to do budúcna prospeje. Zornička Open zažila aj vďaka pomoci priateľov Zorničky, ako je aj drevotokár Martin Klátik, ktorý im každý rok robí unikátne šachové figúry z dreva ako odmeny pre najlepších na turnaji. Turnaj podporuje NRSNM, ktorá dáva šachové súpravy a aj ostatní, ktorí majú možnosť. Originalita tohto turnaja je v tom, že najlepší šachisti z nižších a vyšších ročníkov základných škôl hrajú finálový zápas so živými figúrami. Možno povedať, že zorničkárov k tomu inšpirovala Alica v krajine zázrakov.

– Projekt, ktorý sme začali pred dvomi rokmi, je digitalizácia archívu Zorničky, a to preto, aby sme urobili súvahu v tomto našom trvaní vo Vojvodine. Digitalizácia je dobrý technický vynález súčasnej doby, aby sme zachovali hlavne svoju minulosť. Nebolo ľahko zozbierať všetky ročníky Zorničky, lebo ani v redakcii v Petrovci ich všetky nemáme. No za pomoci priateľov a najmä Matice srbskej sa to podarilo. Pritom som kontaktoval aj Maticu slovenskú a Národnú knižnicu v Martine, Budapešť, našich spisovateľov, ľudí, ktorí robili Zorničku, a niektoré veci sa iba horko-ťažko podarilo zadovážiť. Vzťahuje sa to najmä na predvojnové ročníky z rokov 1939/40. Pomohli nám prof. Jarmila Hodoličová a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Teda digitalizovali sme Zorničku od roku 1939 po súčasnosť a je to taká baňa, v ktorej môžu dolovať tí, ktorí si robia seminárne, diplomové, doktorandské a iné práce. Všetko to, čo ich zaujíma o Zorničke, si možno nájsť na našej webovej stránke: www.zornicka.com, ktorú máme už sedem rokov.

Projekt digitalizácie archívu Zorničky podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a pracovali na ňom hlavne dvaja ľudia – Pavel Matúch a Ján Žolnaj. Za príkladom digitalizácie archívu Zorničky sa poberajú aj iné printové slovenské periodiká vo Vojvodine.

Mesačník Zornička vychádza každý mesiac okrem júla a augusta za finančnej pomoci Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

                                                                                                                                         Katarína Gažová