Bublina na prasknutie

16.okt 2014

Bublina na prasknutie

Následky záplav budeme cítiť ešte dlho

Následky záplav budeme cítiť ešte dlho

HOSPODÁRSKE TRENDY

V ekonomike je možno najlepšie uplatniť návod: čo bolo, bolo. Oveľa významnejšie je totiž to, čo práve je a čo bude. Jasnejšie, čo môže a musí byť. Lebo aj čas sa stáva mimoriadne náročnou kategóriu, zvlášť vtedy, keď ho je málo. Záväzkov je toľko, že ťažko povedať, čomu sa treba skôr venovať: či legislatívnym reformám a investičnému ovzdušiu, či problémom podnikov, ktoré musia prestavať štruktúru, alebo nachádzaniu strategických partnerov, či reformám verejných podnikov alebo boju proti sivej ekonomike, či opatreniam fiškálnej konsolidácie alebo reforme verejnej správy… Od všetkého čosi závisí a všetko je pritom tesne navzájom späté.

Bez rastu exportu a investícií, bez lepšej produktivity a zveľadenia konkurencieschopnosti nemožno ani len snívať o zotavení hospodárstva. Chaotická tranzícia v minulosti, neadekvátne riadenie zmien, opieranie sa o domáci dopyt, nízka konkurenčnosť a skromná produktivita a problematická štruktúra investícií mali ozaj zhubné následky. Výroba riadne ustúpila pred obchodom, kým priemysel, ktorý sa mohol stať zlatou baňou na zamestnávanie, natoľko klesol, že namiesto 1 250 000 ľudí v roku 1989 dnes zamestnáva len 250 000 – päťkrát menej.

Verejné podniky sú osobitnou kapitolou, keďže vážne dusia verejné financie. Ak sa ten problém nerieši súbežne s fiškálnou konsolidáciou, zmenšenie platov a penzií bude zbytočnou obeťou, upozorňuje redaktor odborného časopisu Makroekonomické analýzy a trendy (MAT) Dr. Vladimir Vučković. Uvádza, že verejné podniky daňových poplatníkov ročne stoja okolo miliardy eur, čo znamená, že sa ich ekonomická politika musí konečne a rýchlo meniť v smere prechodu na trhové ceny, zmeny spôsobu riadenia, nastolenie praxe, že sa dodaný tovar musí (za)platiť.

Aby všetko bolo ešte horšie, okrem týchto negatívnych stálic, klesajúce trendy poznačili bezmála všetky letné ekonomické aktivity. Celková priemyselná výroba bola v auguste až o trinásť percent menšia než pred rokom. K tomu najvýraznejšie prispel pokles v elektrohospodárstve (40 percent) a baníctve (24 percent) spôsobený májovými záplavami. Klesla aj výroba spracovateľského priemyslu, niet badateľnejších náznakov oživenia investičných aktivít.

Celkové reformy, veľmi náročné, potrebujeme viac než kedykoľvek predtým. Tak isto fiškálnu konsolidáciu, opatrenia na oživenie hospodárskeho rastu, zbavovanie sa všetkých záťaží, ktoré hospodárstvo na sklenených nohách už  neunesie. NALED pred niekoľkými dňami kvitoval, že hospodárstvo platí až 384 mimodaňových poplatkov, z ktorých je dokonca 247 parafiškálnych. Odchádzajú na to stovky miliárd v situácii, keď finančné zdroje riadne viaznu. Všetky nedôslednosti a nezodpovednosť sa nám veľmi rýchlo môžu vypomstiť v podobe rastu inflácie. Veď obedu zdarma niet. Ani dlhšieho života na tzv. sekeru. Pokusy boli, všetky ale zlyhali. A to je i odpoveď na otázku, čo načim robiť: to, čo sa v každej ekonomike musí. Produkovať, správať sa racionálne, s príjmami reálne a zodpovedne nakladať. Aby tá finančná bublina nepraskla. Následky toho pocítili by sme všetci. Bez výnimky.

Oto Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs