EUROKOMPAS 2014: Pred otváraním kapitol

V oblasti eurointegrácie situácia v týchto decembrových dňoch pripomína tú pred rokom. S tým rozdielom, že sme vtedy netrpezlivo očakávali začiatok úradných rokovaní s Európskou úniou, vlastne prvú medzivládnu konferenciu, ktorá prebiehala 21. januára v Bruseli a je právom považovaná za historický, prvý konkrétny krok Srbska k Európe.

Odvtedy uplynul necelý rok. Hoci stále nedošlo k otváraniu jednotlivých kapitol, neznamená to, že šlo o premrhaný čas. Lebo robilo sa to, čo sa v daných okolnostiach mohlo a malo a čo najčastejšie bolo viacnásobne podmienené: tak našimi pomermi, ako aj pomermi v regióne, či pohybmi v samotnej EÚ.

Odporcovia únie naďalej trvajú na tézach o ďalších (konkrétne nemeckých) podmienkach a podmieňovaní nášho vstupu (najnovšie údajnou nutnosťou uznať nezávislosť Kosova), na čo z Bruselu odpovedajú očakávaním, že Srbsko bude pokračovať v angažovaní sa v dialógu medzi Belehradom a Prištinou s cieľom zabezpečenia normalizácie vzťahov s Kosovom. Konštatujúc pritom, že sme doteraz v ňom dosiahli viditeľný pokrok a že treba konštruktívnym spôsobom pokračovať v uplatnení všetkých zmlúv bez odkladu dialógu. Samozrejme, je tu aj známy názor, že musíme pokračovať v reformách, keďže od toho, ako aj od vzťahov s Kosovom, závisí tempo nášho priblíženia sa k Európskej únii.

Je to vlastne to, na čom sa sústavne angažujeme. Bez takého prístupu by zástupca vedúceho Delegácie EÚ v Srbsku Oskar Benedikt nemohol nedávno skonštatovať v Belehrade, že sme dosiahli veľký pokrok na ceste do únie. Dokladoval to údajom, že do začiatku decembra bolo zoskrínovaných 22 z celkových 35 kapitol.

Aj vedúci Delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport v posledných týždňoch neraz podčiarkol jasnú eurointegračnú orientáciu Srbska. Na podujatí na tému Inštrument na predprístupovú pomoc II 2014 – 2020: nové možnosti a nové skúšky v procese rokovaní Srbska s Európskou úniou, ktoré sa konalo 10. decembra, Davenport zase vyhlásil, že niet stagnácie v rokovaniach Srbska a únie o členstve, ako aj to, že by Belehrad mal využiť prostriedky z európskych fondov na dosiahnutie potrebných politických a hospodárskych kritérií únie. Podľa generálnej tajomníčky Európskeho hnutia v Srbsku Maje Bobićovej základným cieľom finančnej podpory Európskej únie je prispieť k zladeniu nášho zákonodarstva s jej výdobytkami a úprava štátu a spoločnosti podľa európskych meradiel a štandardov.

Zásadná strategická cesta, ako aj jej ciele, podmienky a prekážky sú známe. V duchu toho zostáva konať, zvlášť intenzívne od chvíľ, keď sa v roku pred nami začnú otvárať jednotlivé prístupové kapitoly. Lebo ich bude treba čím skôr i zatvárať. To je to tempo, naznačujúce rýchlosť presunu k o niečo lepšiemu životu než ho práve máme.

 Oto Filip