Zle sme pred týždňom tipovali: Nezrušil sa v školách na území Srbska štrajkový stav, nie je podpísaná osobitná kolektívna zmluva a osvetoví pracovníci predsa usporiadali Veľký svätosávsky pochod cez Belehrad…
Paralelne s týmito neštandardnými úkonmi a súbežne s ďalšími neúspešnými rokovaniami predstaviteľov Ministerstva osvety a syndikátov prebieha pravidelná výučba v druhom polroku. Vo viac než v polovici škôl žiaci majú iba 30-minútové hodiny, ale „boj“ o dobré známky to nesmie ovplyvniť. Zvlášť si to uvedomujú ôsmaci, ktorých čaká malá maturita obsiahnutá v troch záverečných testoch.
Nuž a v týchto dňoch sa čoraz hlasnejšie hovorí aj o veľkej maturite. Nejde o historickú novinku, lebo maturitná skúška na konci stredoškolského vzdelávania je stanovená i Stratégiou rozvoja vzdelávania Srbska do roku 2020 a spomína sa aj v Zákone o základoch systému vzdelávania a výchovy. A prv než si kompetentní vysúkali rukávy, dali možnosť vyjadriť sa o tejto previerke vedomostí samotným maturantom stredných škôl. Výsledky výskumu posmeľujú: 56 percent opýtaných žiakov by sa chcelo zapísať na vysokú školu po záverečnej maturitnej skúške vo svojej strednej škole a podľa poradovníka vo vlastnej listine vyvolených fakúlt. Teda tak, ako sa v tejto chvíli do ďalšieho školenia zaraďujú žiaci po skončení základnej školy. Anketovaní stredoškoláci svoje odpovede ozrejmujú menšou trémou pred takou previerkou ako pred prijímacími skúškami v zatiaľ neznámom ovzduší fakúlt, ako i väčšou šancou dostať sa na niektorú vysokú školu hneď po skončení strednej školy.
Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko v príprave koncepcie veľkej maturity chce vypočuť mienku všetkých činiteľov (fakulty asi takéto rozhodnutie nepoteší, lebo zostanú bez časti príjmov, ale pritom však budú odbremenené aj z dosť veľkých záväzkov z organizovania prijímacích skúšok), chce dobre preskúmať, či takto usporiadaná skúška bude dosť účinná, a pritom nie veľmi drahá. Predstavitelia nášho ministerstva už majú za sebou aj konzultácie s rezortnými kolegami z Chorvátska a zo Slovenska, kde v školskom systéme túto previerku už majú. Obrysy novej maturitnej skúšky boli v odborných kruhoch u nás predstavené už v roku 2013. Uvádza sa tam, že všetky druhy maturity – všeobecná, odborná a umelecká (čo závisí od druhu strednej školy: gymnáziá, stredné odborné či umelecké školy) by obsahovali previerku vedomostí z najmenej štyroch predmetov a v závislosti od zvolenej fakulty žiak by si mohol zvoliť aj test z ďalšieho predmetu.
Ak tento nový maturitný moment dostane zelenú, jeho koncepcia bude pripravená do 1. septembra 2015 a veľká maturita vystrieda terajšie prijímacie skúšky vo vysokoškolských ustanovizniach v roku 2019. „Vychutnajú“ si ju teda žiaci, ktorí nastúpia do strednej školy tejto jesene.
Anna Francistyová