Bol raz jeden Fruškogorac...

Mimoriadne vzácny dokument sa mi dostal do rúk, ktorý ma potom na chvíľu zaviedol stopami šídskeho futbalu v rokoch 1910 až 1935. Na to sa mi podarilo doložiť ešte kúsok dejín futbalového klubu, ktorý v Šíde pôsobil až po rok 1968. Základným prameňom informácií pre tento text mi bola kniha, ktorú k 25. výročiu pôsobenia Futbalového klubu Fruškogorac v Šíde napísal Svetislav Škrbić. Dlhoročný tajomník tohto klubu knihu venoval zaslúžilým ľuďom pre jeho zakladanie a pôsobenie: Obradovi Neškovićovi, Kornelovi Leblovi, Dimitrijovi Kutlarevićovi a Jozefovi Stupavskému.

Svetislav Škrbić píše, že po rok 1909 v Šíde nepoznali futbalový šport. V tom roku totiž jeden chlapec dostal do daru futbalovú loptu, chlapci si s ňou zahrali, a tak si mládež obľúbila tento šport. Vtedy sa v Šíde začalo „nabíjanie lopty“, ako tomu hovorili. Futbal sa rýchlo šíril medzi mládežou, zlákal čoraz viac prívržencov a práve z jej iniciatívy, ale i viacerých dospelých ľudí, roku 1910 založili prvý futbalový kolektív, ktorý pomenovali Športový klub Fruškogorac. Futbalisti nosili červené dresy a biele trenírky.

Svoj prvý verejný zápas Fruškogorac zohral roku 1912 v Sriemskej Mitrovici s domácim tímom Futbalovej sekcie Srbského sokola. Šíďania boli úspešnejší a vyhrali výsledkom 3 : 1. V tých rokoch sa vytvorili prajné podmienky na založenie futbalových klubov, ktoré okrem v Sriemskej Mitrovici vznikli aj v Iloku a Morovići. Tak sa častejšie hrali futbalové zápasy. Bohužiaľ, vypuknutie prvej svetovej vojny prerušilo činnosť futbalových klubov až po rok 1919. Odvtedy až po rok 1926 v Šíde pôsobili viaceré družstvá, v ktorých sa futbal hrával ako „doplnkový“ šport, bez vážnejšieho prístupu.

Začiatkom roka 1926 a znovu z iniciatívy asi 15 – 20 mladých ľudí usporiadali zakladajúce zhromaždenie nového futbalového klubu, ktorý pomenovali Sloga. Keď sa o tomto dozvedeli dospelí Šíďania, ktorí mali radi futbal, prinútili vedenie novozaloženého klubu, aby „ihneď zajtra“ uskutočnilo nové, mimoriadne Zhromaždenie FK Sloga, na ktorom zvolili novú správu a vrátili starý názov – Športový klub Fruškogorac. Tak FK Sloga pôsobil iba jeden deň. Do nového vedenia zvolili: A. Kleimana za predsedu, Milana Markovića za tajomníka a členov: Stevana Vlaškého, Ivana Pavlovića a Jozefa Stupavského. Potrebné dresy a ostatné športové vybavenie si klub zabezpečil z dobrovoľných príspevkov svojich členov a prvý zápas po obnovení činnosti Fruškogorac zohral s FK Sparta z Rumy. Šíďania vystúpili v zostave: J. Stupavský, S. Milinković, A. Šumanović, Š. Apro, Lj. Stepančević, M. Medeši, A. Vlaški, S. Vlaški, D. Balaško, I. Pavlović a Fišer. Klub sa stal členom futbalového zväzu, získal právo súťažiť v majstrovstvách provincie a roku 1933 sa stal majstrom III. župy.

Futbalový klub Fruškogorac roku 1931 založil svoje družstvo házená (česká hádzaná), ktoré zapojili do súťaže Belehradského podzväzu, ale pre malý záujem házenári pôsobili iba do roku 1933. V roku 1932 založili aj stolnotenisový klub, ktorý, ako člen Stolnotenisového zväzu v Záhrebe, úspešne súťažil viac rokov. Na jeho základoch v Šíde dnes s úspechom pracuje STK Partizan, ktorý má do súťaže zapojené dva mužské tímy a jedno ženské družstvo. V roku 1933 v klube zistili, že im futbalové ihrisko nevyhovuje potrebám a že je potrebné vybudovať nové. Bez ohľadu na finančnú krízu zabezpečili si pozemok pre nové ihrisko a už v tom istom roku, na novom ihrisku zohrávali nielen futbalové zápasy, ale usporadúvali aj ostatné športové súťaže v meste.

Z príležitosti 25. výročia pôsobenia FK Fruškogorac zorganizovali futbalový turnaj, na ktorom sa zúčastnili Športový klub Čukarički z Belehradu, Športový klub Slavija z Osijeku, Športový klub Zanatlija zo Šídu a jubilujúci kolektív. Fruškogorac úspešne pôsobil po druhú svetovú vojnu, keď sa jeho činnosť prerušila, ale znova pokračoval s prácou už roku 1947. Zápasy zohrával na svojom starom ihrisku, ktoré bolo vedľa dnešného štadióna Futbalového klubu Radnički, v záhradách niekdajšieho mäsopriemyslu Srem. FK Fruškogorac s týmto menom pôsobil do roku 1953, keď prestal hrať majstrovské zápasy a asi roku 1960 zmenil meno na Futbalový klub Željezničar. Železničiari súťažili v obecnej lige do roku 1968, keď ich činnosť úplne zanikla.

V minulosti sa v práci Fruškogorca a Željezničara zúčastňovali mnohí Slováci, nie iba futbalisti, ale aj ako športoví pracovníci. Boli to: Jozef Stupavský, Tomáš Chovan, bratia Štefan a Peter Stupavskovci, Karol Šuster, Ondrej Zahorec, Samuel Hrubík a iní.