K STÉMU VÝROČIU ODCHODU VEĽKEJ MALIARKY NADEŽDY PETROVIĆOVEJ
Žila krátko (Čačak 1873 – Valjevo 1915), no zdolala toľko, koľko by iní nezvládli azda ani za dva životy. Nadežda Petrovićová, jedna z najlepších žiačok Cyrila Kutlíka na škole, ktorého študovala v Belehrade v rokoch 1896 – 1897, a jedna z najvýznamnejších srbských maliarok prvej polovice 20. storočia, bola osobnosťou mnohostranne nadanou: maliarkou, ale i fotoreportérkou, spoluzakladateľkou Kola srbských sestier, zdravotnou sestrou a veľkým vlastencom, no predovšetkým heroickou osobnosťou prvej svetovej vojny. Na jej začiatkoch i umrela v nemocnici vo Valjeve v apríli 1915 na týfusovú nákazu.
Životné dielo, význam a odkazy Nadeždy Petrovićovej si pri príležitosti stého výročia odchodu pripomenuli v posledný aprílový deň aj v Dome Vojska Srbska v Belehrade, kde predseda SANU Vladimir Kostić slávnostne odhalil jej reliéfny portrét z bronzu, autorom ktorého je Mirko Mrkić Ostroški.
Akademik Kostić hovoril o jej hrdinstve, keďže sa ako dobrovoľníčka – zdravotná sestra zúčastnila až v troch vojnách: dvoch balkánskych a prvej svetovej, kde sa vybrala z Benátok, kde v tých krušných mesiacoch bola. Kunsthistorik Nikola Kusović podčiarkol hodnotu jej diela, keďže za sedemnásť rokov, koľko sa zaoberala umením, dosiahla viac než mnohí európski umelci vtedajšej doby.
Spisovateľ Milovan Vitezović prečítal dialóg zo svojho románu Slečna Desanka, námetom ktorého je stretnutie Nadeždy Petrovićovej a Desanky Maksimovićovej pri vstupe do nemocnice vo Valjeve, kde ležal a umrel otec známej poetky. Druhá časť programu patrila hodinovej monodráme s názvom Nadežda Petrovićová, aktérkou ktorej – v slávnostnej sieni Domu Vojska – bola Biljana Đurovićová.
Oto Filip