Byť či nebyť (súčasťou tímu 3 x Ď)?

Deti majú tímového ducha. A treba ho v nich pestovať. Možno aj takým kolektívnym „športom” ako je divadlo. Neľakajte sa. Áno, pravdaže, divadlo je umenie na pravom mieste. Ale pre tých najmenších, je to hlavne hra a zábava. Mala by byť. Hoci s ambíciou niečo nové spoznať a naučiť sa. A na Prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď v Starej Pazove nedávno bolo divadlo skutočný maratón. Všetci, ktorí sa tam dennodenne schádzali, mali čo robiť, aby udržali nastolené tempo. Len deti boli každý deň nové. Malí herci prichádzali ráno a zdržali sa až do posledného predstavenia, bez ohľadu na to, kedy hrali. Deti boli vždy neprekonateľné, neunaviteľné…

Ale okrem tých desiatok detí, ktoré absolvovali na festivale jeden deň, neunaviteľná bola tu skupinka detí, ktorá sa zúčastnila celého festivalu. Organizátori sa rozhodli, že približne dvadsiatke detí z jednotlivých divadelných súborov umožnia stráviť celé tri festivalové dni kontinuálne. Toho, kto bude mať možnosť prežiť festivalovú atmosféru naplno v Pazove, vyberali režiséri, vedúci, zástupcovia divadelných súborov. A každý z nich si hádam „svoje deti” pozná… Názory na to, prihliadnuc na financie, zodpovednosť, bezpečie, umelecký a spoločenský význam pre deti, kamarátstvo, výdrž sa môžu rôzniť… Ale spýtajme sa priamo detí, ako sa im trojdňový pobyt v Starej Pazove páčil.

Sergej Šimo z Kulpína dokázal svoj záujem o divadlo počas celých divadelných dielní, ktoré prebiehali v Kulpíne rok a v rámci nich vzniklo pod hlavičkou Kultúrno-umeleckého spolku Zvolen aj divadelné predstavenie Soľ nad zlato. Jeho herecké danosti ocenila aj detská festivalová porota a udelila mu za postavu ministra Cenu za herecký výkon. Pobyt v Pazove si teda nepochybne zaslúžil a svojou angažovanosťou počas celých troch dní to aj potvrdil.

„To, že som mohol prežiť celý festival v Pazove, sa mi veľmi páčilo. Najlepšie na tom bolo, že som mal príležitosť spoznať nových kamarátov, priateliť sa s nimi, zabávať sa a hlavne pozerať všetky prestavenia,” hovorí Sergej. Už v priebehu pár hodín sa niektoré deti naozaj skamarátili. Verme, že tie dobré herecké priateľstvá bude medzi nimi divadlo utužovať aj naďalej.

„Prvý deň som bol aj členom detskej poroty. Po predstavení sme sa museli ako trojčlenná porota dohodnúť, komu udeliť ceny za herecké výkony. Neskôr som sa rozhodol, že chcem byť súčasťou Babadlíninho bábkohereckého tímu. Robili sme všelijaké scénky a zabávali sme sa pri tom,” rozrozprával sa malý nádejný divadelník. Sergej počas prestávok medzi predstaveniami stvárnil niekoľko úloh a pomáhal pri animácii publika v jednotlivých scénkach. Vďaka svojej usilovnosti sa niektoré deti zapojili aj do prípravy záverečného ceremoniálu. Vtedy aj Sergej bral do rúk harmoniku a hral na veľkom javisku s detským divadelným orchestrom.

„Som rád, že som mohol reprezentovať náš divadelný súbor na festivale,” so štipkou oprávnenej hrdosti spomína na festival malý Kulpínčan a dodáva: „S oceneniami za predstavenie Soľ nad zlato môžeme byť spokojní. Mňa zaujala kysáčska hra Zázračná kniha.” Na divadlo teraz nedá dopustiť a chce sa mu venovať aj ďalej. Ak sa teda medzi ubytovanými deťmi ocitli aj skutoční malí nadšenci divadla, pobyt im je nepochybne ďalšou motiváciou. A čo viac si želať, ako radosť z divadla v srdiečkach malých hercov?

Monika Necpálová

Foto: z archívu NRSNM