Šikovný tenista zo Slovenska Peter Žiak (1993), ktorý za tenisový klub Crvena Zvezda v Belehrade hral tri roky odohral 200 zápasov s pozitívnou bilanciou 180/20 svoju kariéru končí.
Peter Žiak, pôvodom z Bojníc, prezrádza detaily rozvoja svojej kariéry, ako sa dostal do Srbska a ako si na Srbsko s radosťou spomína.
– V meste, v ktorom som vyrástol, v Bojniciach, kde som chytil prvýkrát raketu, urobil prvé kroky a stal sa tým, kým som, začal som svoju kariéru, a v ňom ju aj končím pre zdravotné problémy, – hovorí Peter spomínajúc na posledný tenisový zápas, ktorý bol vlani v lete.
– Za tenisovým plotom, keď som končil kariéru stáli všetci. Rodičia, priatelia, spoluhráči, ale i moji odvekí súperi. A čo ma potešilo najviac – stál tam Mario Šimko, môj tréner. Chýbajúcu virtuozitu a kondíciu som nahradil bojovnosťou a svojím srdcom… Potlesk, ktorý som si vyslúžil pri odovzdávaní cien, ma dojal k slzám. Krajší prejav náklonnosti, priateľstva a úcty sa mi dostať nemohol. A to je koniec, koniec, ktorý stál za to…
S radosťou si spomína aj na vítazstvo v 2. Lige východu, v kategórii mužov roku 2011. Bol to úspech, na ktorý sa pripravoval 10 rokov. Počas kariéry sa ocitol v štyroch krajinách, ale najviac sa mu páčilo v Srbsku.
– V Srbsku ma zaujala hlavne dobrosrdečnosť miestnych ľudí, prijatie do kolektívu a skvelé referencie, ktoré sa mi dostali, – prezrádza Peter. – Už pred tým som poznal Jovanu Jakšićovú a Milu Popivodu, ktoré mi ukázali, že tenis môžem hrať na dobrej, kvalitnej úrovni za miestny klub Crvena Zvezda a že môžem pre nich zaujímavá posila. Tak sme sa dohodli na spolupráci.
V sezóne 2011/2012 pricestoval do, pre neho, neznámeho prostredia – do Belehradu.
– Mesto sa mi hneď zapáčilo, atmosféra v lige bola nezabudnuteľná, priam mrazivá. Prežil som tam najkrajšie roky. Počas môjho trénovania som mal možnosť stretnúť sa s Novakom Đokovićom na tréningu a pár raz trénoval vedľa Alexandre Krunićovej. Za klub Crvena zvezda som nastupoval tri roky, keď som odohral 200 zápasov s pozitívnou bilanciou 180/20. Kariéru končím a budem si s radosťou na ňu spomínať.
Vlasta Bolehradská
Foto: z archívu P. Žiak