Rozborov a odkazov, prierezov stavu a návrhov, pohľadov na dnešok a zajtrajšok počas tých štyroch hodín, koľko trvalo dnešné stretnutie v Belehrade, bolo ozaj mnoho.
Spoločným menovateľom rozpráv za hranatým stolom na tému novej Koncepcie štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2016 -2020, by však mohlo byť konštatovanie predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dr. Jána Varša, že status quo nemôže platiť. Treba totiž úspešne a úporne čeliť nahromadeným výzvam a problémom.
Inými slovami, naplnenie stanovených cieľov upriamených na zachovanie a zveľaďovanie slovenskosti, posilnenie národnostného povedomia a zveľadenie identity, ako aj štyroch nosných oblastí národného života, si pýta i nové prístupy.
Tak isto viac solidarity, spolupatričnosti a spoločného riešenia problémov, súčasné platformy, menej trieštenia síl, nastolenie systému kvót pre jednotlivé štáty a regióny, akcentovanie školstva a kultúry, taktiež podujatí a akcií vyznačujúcich sa masovou účasťou zástupcov slovenskej komunity, akými sú u nás napríklad SNS či Kovačický október. Cieľom je, aby dotácie boli rovnomernejšie, spravodlivejšie a čím objektívnejšie rozložené pri troch kategóriách krajanov a tak naplnili účely stanovené ústavou a zákonmi Slovenska. V tom všetkom, podčiarkuje Dr. Varšo, všetci, v ktorých kdekoľvek na svete bije slovenské srdce sú deťmi úradu.
Hoci Srbsko za posledné tri roky patrilo k najdotovanejším krajinám, keďže k nám prichádzalo takmer 25 percent úhrnných prostriedkov prideľovaných úradom, zmeny diktované najmä sumou prostriedkov, ktoré sú k dispozícii, pocítime aj my.
Žiadosti na podporu približne 940 projektov presahujú štyri milióny eur a keďže úrad bude mať necelý milión jasné je, že sa dotačný systém ako prvý a základný nástroj pôsobenia úradu zase ocitne na nových skúškach.
Inými slovami, medzi riadkami možno vyčítať, že to i pre nás bude znamenať viacpercentné zmenšenie celkovej sumy dotácií a že asi pôjde o 20 percent celkovej sumy. Prím však budú hrať vzdelávanie a kultúra s po približne 40 percent zo sumy, ktorá nám bude pridelená. Pritom sa i tie kvóty budú musieť prispôsobiť prioritám a stanovenej koncepcii, pričom sa bude sledovať aj efektivita používania prostriedkov.
O druhom nástroji, osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí, ktorým sa preukazuje jeho postavenie a podmienkach jeho vydávania (Zákon 474 z roku 2005), o zmenách, zjednodušeniach a snahách minimalizovať náklady na vydanie osvedčenia, hovorila riaditeľka odboru pre osvedčenia a právne otázky ÚSŽZ Dr. Andrea Groszová.
Podotkla, že je pre vlaňajšok príznačný vysoký nárast žiadostí. V roku 2013 všetkých bolo prijatých na úrade 568,v roku 2014 941, vlani 1445 z čoho bolo 1156 zo Srbska a vydaných 1050 osvedčení.
V tomto roku je len v januári zaevidovaných 260 žiadostí z čoho 220 zo Srbska. Hoci sa v žiadostiach neuvádza dôvod podania, jasné je, že rozhodujúca väčšina držiteľov osvedčenia prejavuje záujem o zamestnanie sa v Slovenskej republike.
Zaujímavá, podnetná, konštruktívna a tvorivá bola rozprava o terajších a budúcich aktivitách našej komunity a pôsobení úradu v tomto a rokoch pred nami. Účinkovala v nej takmer polovica z približne tridsať prítomných predstaviteľov slovenskej menšiny.
Medziiným, ide aj o to, aby sme sa zbavovali roztrieštenosti a nezdravej rivality, ktorej je síce aj všade inde viac než dosť, o spojenie a združenie síl, nachádzanie východísk a riešení pre nie vždy ľahké situácie ako aj o zastavenie trendov negatívneho vývoja. Je to zodpovednosťou nás všetkých. Čiže, hľadať, nájsť a spojiť sily s cieľom preklenúť súčasné problémy, ako znie i jeden z odkazov predsedu ÚSŽZ Dr. Jána Varša.
Oto Filip