Štvrť storočia Vyšehradskej deklarácie

11.feb 2016

Štvrť storočia Vyšehradskej deklarácie

Príchod hostí

Príchod hostí

Recepciou,ktorá prebiehala včera na Veľvyslanectve Českej republiky v Belehrade, krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) – predsedajúce Česko, predošlé predsedajúce – Slovensko, Poľsko a Maďarsko –   ako aj  hostia si pripomenuli štvrť storočia významného medzinárodného stredoeurópskeho dokumentu.

Ide o Vyšehradskú deklaráciu z polovice februára 1991, usmernenú na silnenie regionálnej vzájomnosti a spolupráce v rámci eurointegrácie, ktorou sa začali písať dejiny súčasnej spolupráce a priateľstva štyroch krajín v srdci strednej Európy.

Jej následkom bol i vznik Vyšehradskej skupiny, ktorého členky zdieľali spoločné predstavy o bezpečnej budúcnosti a zveľaďovaní stykov. Pritom sa opierali o spoluprácu ako o logickú cestu a spôsob hľadania riešenia spoločných problémov, zvlášť v období prechodu z totalitnej do slobodnej, pluralitnej a demokratickej spoločnosti.

Predstavitelia V 4 na veľvyslaneckej úrovni: Ivana Hlavsová (Česka republika), Attila Pintér (Maďarsko) ), Hanna Dalewská-Greń (Poľsko, chargé d,affaires) a Dagmar Repčeková (Slovenská republika)

Predstavitelia V 4 na veľvyslaneckej úrovni: Ivana Hlavsová (Česka republika), Attila Pintér (Maďarsko) ), Hanna Dalewská-Greń (Poľsko, chargé d,affaires) a Dagmar Repčeková (Slovenská republika) (Foto: O. Filip)

Pred 24. rokmi vzniklo i Stredoeurópske pásmo voľného obchodu (CEFTA), ktorú založila Vyšehradská štvorka a do ktorej od roku 1996 vstupovali aj iné krajiny: najprv Slovinsko, potom Rumunsko a Bulharsko, Srbsko, iné štáty západného Balkánu.

Veľmi pozitívnym krokom bolo i založenie Medzinárodného vyšehradského fondu, ktorého prostriedky slúžia na podporu spoločných kultúrnych, vedeckých, výskumných a vzdelávacích projektov, na výmenu mládeže, rozvoj turizmu a cezhraničnej spolupráce.

Tradičná špecialita: pražská šunka

Tradičná špecialita: pražská šunka (Foto: O. Filip)

(Foto: O. Filip)

(Foto: O. Filip)

Len do konca roku 2013 uvedený Fond podporil takmer 3800 grantov, udelil vyše 1700 štipendií a podpory štúdiám v celkovej hodnote približne 54 miliónov eur. Vlani a predvlani rozdelil po desať miliónov eur, v najväčšej miere vlastných prostriedkov, no i prostriedkov medzinárodných donátorov.

-Napriek niektorým názorom, podľa ktorých vstupom do EÚ V 4 mala zaniknúť, ukázal sa pravý opak. Ide o veľmi životaschopný model a pevné verím, že aj päťdesiatnicu oslávime v rovnakom duchu – podčiarkuje veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková.

                                                                                                                                                                     Oto Filip

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954) Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu. V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu. V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu. V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam. Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál. Kontakt:filip@hl.rs