Masky politickej súčasnosti

Fašiangové obdobie je v kalendári presne stanovené.  Ide o prechodné obdobie medzi zimou a jarou, ktoré sa začína po Troch kráľoch a končí v utorok pred Popolcovou stredou. Tohtoročné fašiangy sú teda preč.

Fašiangové karnevaly a maškarné bály sa organizujú po celom svete. Či už vo forme koncertov alebo uličných sprievodov, fašiangy sú stále prítomné aj v našej krajine. V minulosti fašiangové dni boli poznačené rôznymi magicko-rituálnymi úkonmi, ktoré sa v súčasnosti strácajú, ale ich poslanie zostáva rovnaké: zabaviť sa počas zimných dní, keď vonku nieto roboty.

Keďže symbolizuje veselosť, zábavu a veľké hody, toto obdobie sa kedysi vyznačovalo v oveľa väčšej miere než dnes nadmernou zábavou, počas ktorej hlavní hráči – masky, pijatika a hojnosť jedla – dokážu všetko obrátiť hore nohami. Maska sa ako primárny znak fašiangového obdobia zachovala do dnešných čias. Voľakedy sa iba muži prezliekali do masiek (teraz sa k nim pridávajú aj ženy a deti), a potom chodili po dedine, predstierajúc, že žobrú a kradnú. Robili to, čo inokedy nemohli a nesmeli: strašili malé deti, naháňali a štípali ženy.

Maskovanie sa praktizuje aj v súčasnosti. V našej spoločnosti, mimo fašiangového obdobia, nadobudlo však hodnotu nadčasovosti a príznaky  vtipnosti až nemorálnosti. Zmenili sa aj tí, ktorí sa maskujú. Už to nie sú „obyčajní“ ľudia, lež politici, ktorí sa maskám nevyhýbajú, práve naopak,  navliekajú si ich denne. Akoby si boli vedomí toho, že masky v sebe obsahujú hlboký psychologický význam – a odkaz. Odborníci hovoria, že maska na tvári, ktorá človeka zbaví identity, oslobodzuje od konvencií. V prípade fašiangového obdobia ide o celkom sympatickú záležitosť, ale v prípade politiky ide o porúšanie konvencií, ktoré občas zabŕda aj do porúšania všeľudských morálnych hodnôt a neraz zasahuje aj do zdravého rozumu. Lenže sa zabúda, že politické masky nerobia človeka anonymným, teda nemali by nikoho chrániť pred zodpovednosťou za to, čo vykoná alebo vyhlási.

V Srbsku medzi najobľúbenejšie politické masky patrí maska moralizátora oblečeného v kožuchu „nevinného” pastiera, ktorý chce opantať ovečky, čiže naivný ľud, a dostať ho do svojich rúk – líškaním, krikom, nadávkami – prostriedky sa nevyberajú. Zdá sa však, že táto maska sa o prvé miesto delí s maskou kostyméra, ktorý sa príliš často vyzlieka (!) zo zodpovednosti za vykonané alebo nevykonané kroky, ktoré zanechali negatívne následky na normálnych podmienkach života obyčajných ľudí.

Ľudia sa počas fašiangového obdobia obliekali do masiek, ktoré okrem zábavného mali aj ochranný ráz. Chránili totiž pred zlom. No kto nás, obyčajných smrteľníkov, ochráni pred politickými maskami? Fašiangové masky asi nie…

 Vladimíra Dorčová-Valtnerová