Jednoduchá múdrosť hovorí, že ak chceš meniť svet, pohni sebou – a pohneš svetom. V rovnakej paradigme môžeme pozorovať aj nadchádzajúce lokálne a pokrajinské voľby (o republikových zatiaľ stopercentne pravdivých informácií niet).
Špekulácií a sprisahaneckých teórií nikdy dosť v našich takmer kocúrkovských obciach. V kuloároch sa už presne „vie“, kto bude kandidovať na post predsedu Báčskopetrovskej obce a kto sa do kresla nedostane. Pri šenkoch sa naši „lídri“ rozhodli, že banátska obec kovačická zostáva na „správnej“ ceste pokroku. Vraj vo hviezdach je zapísané, že tak bude aj v Starej Pazove, Alibunári, Báčskej Palanke, Novom Sade… Všade! Vraj Vojvodina „(s)padne“ do rúk v súčasnosti najsilnejšej politickej strane, – tvrdia stranícki aktivisti na trhoch, sľubujúc lepší zajtrajšok a deliac stranícke materiály ilustrované hmlou.
Politici šijú naše osudy a my sa prinajmenej na ich rozhodnutia a činy iba dívame s pootvorenými ústami, ale hlások nevypustíme. Mlčanlivo sledujeme, ako naše životy prechádzajú povedľa nás a na „vinníkov“ nadávame a vyčítame im „odnímanie“ slobody, nezodpovednosť voči občanom (tej veru vlastnia aj nadmieru), neschopnosť, ktorú preukazujú obutí v topánkach lídrov, ktoré sú im príliš veľké. Pravdaže, česť výnimkám, ale skutočnosť, že mnohí nedorástli úlohe, ktorú im „zverili“ voliči, volá na nás: vyjdime všetci na jarné voľby!
Kým v posledných voľbách „zvíťazili“ biele lístky, hádam je už zvrchovaný čas, aby triumfovali občania a ich slobodná voľba. Aj autor početných filozofických kritík a esejí Alpár Losoncz, inak univerzitný profesor, poukazuje na veľavravný názor zakladateľa modernej francúzskej politickej filozofie Étienna de La Boétieho, ktorý ešte v 16. storočí poukazoval na to, že nie je Iný príčinou našej neslobody, implikujúc, že sme si vo veľkej miere aj sami zapríčinili daný stav spoločnosti.
Podobnú parabolu omnoho neskoršie, v 19. storočí, nachádzame u Karla Marxa, jedného zo zakladateľov marxistického hnutia, v súčasnosti menej vítaného názorového prúdu. On v známom tvrdení hovorí, že keď sa situácia, v ktorej jestvuje jeden kráľ, a všetci ostatní seba považujú za poddaných, otočí a poddaní sa rozhodnú konať a vnímať veci pod heslom „ja viac nie som poddaný“, kráľova vysoká pozícia v (štátnom) zriadení býva anulovaná.
Pre obe uvedené filozofické myšlienky nachádzame úrodnú pôdu v našej krajine a práve v tomto predvolebnom období. Voliči, ktorí sú ešte stále v pomyselnej pozícii „poddaných“, mali by pristúpiť ku konečnému rozhodnutiu zbaviť sa pút pokory a prostredníctvom hlasovania vo voľbách stať sa pánmi svojich životov. Bez násilenstva, hlasom. V tom je moc národa na voľbách. Iná je vec, či máme z čoho voliť – alebo ide len o menšie zlo od toho väčšieho.
Vladimíra Dorčová-Valtnerová