Autonómia Vojvodiny je otázna a ohrozená, najmä preto, lebo úradujúca moc v Belehrade nemá pre ňu sluch, skonšatovali účastníci zhromaždenia Výzvy, na salaši Dušana Mijića v Sombore. Intelektuáli zoskupenia známeho ako Vojvodinské fórum v piatok 9. septembra prezentovali stanoviská k téme Kultúra dialógu v rámci dvoch panelov: Vojvodina Srbsko – výzvy a Ako ku kultúre dialógu v období hnevu a nenávisti?
V úvodnom výklade sa historička Latinka Perovićová najprv zmienila o 20-ročnej ceste intelektuálneho krúžku známeho ako Salón Dušana Mijića. O podujatí, ktoré sa z uzavretého pozmenilo na verejné hovoril aj sám Mijić, podnikateľ a niekdajší majiteľ denníka Naša borba. Podčiarkol, že salón vznikol v období diktatúry Miloševića, a že trvalou témou debát, do ktorých sa doteraz zapojilo viac než 70 ľudí bola Vojvodina.
Perovićová o. i. upozornila na “proces, ktorý menil Vojvodinu; to je proces nepretržitých migrácií, neustáleho ´srbizovania´ Vojvodiny bez prihliadania na jej úplne zložité zloženie.” Taktiež poukázala na skutočnosť, že “Srbsko, ak nechce v dejinách zostať iba prípadom na analýzu, musí podnecovať pluralitu vo všetkom: v ekonomických vzťahoch, politických vzťahoch, predovšetkým v kultúre. Nesmie zabudnúť, že nemôže prinavrátiť retrográdny proces, ak nechce zaniknúť.”
V prvej časti panelovej diskusie, ktorú moderoval tajomník Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny Dinko Gruhonjić, vystúpili: advokát Slobodan Beljanski, novinár Dimitrije Boarov, predsedníčka Helsinského výboru pre ľudské práva v Srbsku Sonja Biserko, ekonomista z Čiernej Hory Veselin Vukotić a právnik Stanko Pihler. V pokračovaní radom hovorili: univerzitný profesor Pavle Sekeruš, kulturologička Aleksandra Đurić – Bosnić, sociológ Jovan Komšić, kolumnista Aleksej Kišjuhas a historik Milivoj Bešlin. Túto časť programu moderoval predseda NSNV Nedim Sejdinović. V rámci rozpravy sa slova ujali aj Pavel Domoni, Pavle Radić, Dragan Rokvić, Mijat Lakićević a Gojko Mišković.
Ako skonštatoval Dinko Gruhonjić, aj politické strany národnostných menšín upustili od boja za občiansku autonómiu. Namiesto toho sa orientujú na dohody s ústrednou nacionalistickou mocou a to v situácii, keď “pred našími očami, v chudobe, odumierajú vojvodinské dediny a mestá.” Veci sa komplikujú, poznamenal Gruhonjić, lebo aj medzinárodné okolnosti “žičia všetkým európskym nacionalistom.”
V takomto kontexte sa väčšina hovorcov na budúcnosť Vojvodiny pozerá nie bez obáv. Predsa ale akceptujú slová čestného čena Vojvodinského klubu Živana Berisavljevića, podľa ktorého “treba viesť aj boje, ktoré sa prehrávajú.”
Juraj Bartoš
V rámci projektových aktivít zameraných na ekonomické posilnenie žien sa v Obci Báčsky Petrovec uskutoční bezplatné školenie Rozvoj podnikateľských zručností. Školenie sa uskutoční 18. septembra od 12.00 do 15.00 hod. v malej...
Čítaj viacDetailsZáverečnou konferenciou v Škole pre základné a stredné vzdelávanie Milana Petrovića v Novom Sade sa oficiálne skončila štvrtá fáza projektu Integrovaná odpoveď na násilie páchané na ženách vo Vojvodine. Projekt sa realizoval...
Čítaj viacDetailsNa území Srbska je podľa posledných oficiálnych údajov Ministerstva vnútra stále aktívnych 20 požiarov vo voľnej prírode. Po niekoľkotýždňovom zásahu sa podarilo lokalizovať požiare na planine Stolovi pri Kraljeve, ktoré vypukli 5....
Čítaj viacDetailsDo centier Ozbrojených síl Srbska nastúpili vojaci septembrovej generácie 2026, ktorí počas nasledujúcich šiestich mesiacov absolvujú dobrovoľnú vojenskú službu. Vojaci po príchode do kasární v Sombore, Valjeve a Leskovci absolvovali povinné lekárske...
Čítaj viacDetails
