Rytier s neustálym pohľadom za horizont

11.sep 2016

Rytier s neustálym pohľadom za horizont

K 75. NARODENINÁM PROF. DR. JÁNA KIŠGECIHO

37obr2napr2KisgeciV dnešnej dobe stretnúť rytiera vôbec nie je samozrejmosťou, no kto pozná prof.dr. Jána Kišgeciho, tú privilégiu má. A mnohí pri stretnutí s ním ani netušia, že sa s jedným práve rozprávajú. Áno, medzi nami žije rytier – Rytier chmeľového rádu…

Pred sedemdesiatimi piatimi rokmi, 10. septembra 1941 sa v Báčskom Petrovci rodičom Jánovi a Zuzane Kišgecovým narodil syn, ktorému dali meno Janko. Vtedy určite nikto z nich netušil, že z ich syna vyrastie známy vedec, odborník, doktor poľnohospodárskych vied, univerzitný profesor, akademik, politik, publicista, spisovateľ,… Syn, na ktorého boli určite hrdí.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Prof.Kišgeci (na fotografii v strede) sa každoročne aktívne zúčastňuje aj Dňa polí Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo na Rímskych Šiancoch. V roku 2013 sprevádzal vtedajšieho veľvyslanca Slovenska v Srbsku dr. Jána Varša (vpravo)

Z jeho biografie sa dozvedáme, že po skončení slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci pokračoval v štúdiu na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade, kde postupne aj magistroval, získal doktorát a nakoniec sa stal profesorom. V roku 1968 sa zamestnal na Inštitúte pre poľnohospodárske výskumy (dnešný Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo Nový Sad), kde vo funkcii riaditeľa Oddelenia pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny v Báčskom Petrovci a ako vedúci vedecko-výskumného tímu pôsobil od roku 1975 do roku 1990. Zároveň pôsobil aj na novosadskej fakulte ako pedagóg.

Začiatkom deväťdesiatych rokov ho politické vody odviedli na miesto pokrajinského ministra poľnohospodárstva a v krízových rokoch sankcií a blokády dokonca do kresla ministra poľnohospodárstva Srbska (1991 – 94). V rokoch 1994 – 96 zastával funkciu riaditeľa Zväzovej veterinárnej správy a správy pre ochranu rastlín Zväzového ministerstva hospodárstva. Od roku 1996 do 2000 ako zakladateľ a riaditeľ pôsobil v Zväzovom ústave pre rastlinné a živočíšne genetické zdroje. V rokoch 1998 až 2000 zároveň prednášal ako riadny profesor predmet Liečivé rastliny na Poľnohospodárskej fakulte v Zemune. Od roku 2000 do 2007 pracoval ako riadny profesor na Katedre veterinárnej medicíny na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade, predmet “Výživné a jedovaté rastliny”. Zároveň bol poradca generálneho riaditeľa Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade a člen vedeckého tímu Oddelenia pre alternatívne kultúry v Báčskom Petrovci. Najviac sa zaoberal agrobiologickými a technicko-technologickými problémami chmeľu, cirku a liečivých rastlín. Užšia oblasť jeho vedeckej práce bola agroekológia chmeľu a liečivých rastlín.

Vďaka svojmu profesijnému zameraniu a svojej práci precestoval takmer celý svet. Viackrát bol na študijnom pobyte v USA (päťkrát) a Číne (štyrikrát), ale aj v Japonsku, Brazílii, Izraeli, Egypte, Rusku, Austrálii a v mnohých európskych krajinách. Domov sa vždy vrátil s novými poznatkami, nápadmi, s novými plánmi.

37obr4napr2Kisgeci

Medzi najnovšie predsavzatie prof. Kišgeciho patrí vrátiť chmeľ na petrovské polia

Aj napriek početným funkciám a svojej práci, prof. Kišgeci inicioval založenie prvého Poľnohospodárskeho múzea v Juhoslávii so sídlom v Kulpíne. V spolupráci s profesormi Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade, ktorým je rovnako ako jemu, história poľnohospodárstva predovšetkým záľuba, srdcová záležitosť a nie iba zamestnanie, viac ako dvadsať rokov pracoval na založení tohto múzea, čo sa mu aj podarilo. V roku 2011 bolo múzeum preregistrované na Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo, kde je prof. Kišgeci dodnes jeho predseda. Zároveň je aj predseda Správnej rady združenia.

V rokoch 2004 – 2008 bol Ján Kišgeci prezidentom Medzinárodného združenia poľnohospodárskych múzeí (AIMA- pôsobí v rámci UNESCO), ktorému predsedal v štvorročnom cykle. V roku 2008 zorganizoval v Novom Sade a v Kulpíne XV. kongres AIMA, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 50 muzeológov z 15 krajín.

Prof. Kišgeci publikoval viac ako 200 vedeckých a odborných prác, bol vedúcim mnohých domácich a medzinárodných projektov. Ako autor a spoluautor napísal 26 kníh. Jeho perom boli napísané štyri monografie o dolnozemských výtvarníkoch – o akademickej maliarke Zuzke Medveďovej (v spolupráci s Vladimírom Valentíkom), maliaroch Martinovi Jonášovi, Ivanovi Križanovi a Vladimírovi Urbančekovi.

Z jeho ďalších aktivít je známa aj práca v Medzinárodnej organizácii pre poľnohospodárstvo (FAO), vo Vedeckej rade Medzinárodného chmeliarskeho združenia – IHB , je členom ICOM- International Council of Museums, AIMA -International Association of Agricultural Museums, ISHS -International Society for Horticultural Science,… Od roku 1997 je členom Slovenskej akadémie poľnohospodárskych vied a od roku 2007 členom Srbskej akadémie inovačných vied.

K jeho najväčším koníčkom od mladosti patrí zberateľstvo.V  jeho súkromnej zbierke sa nachádza mnoho autentických dokumentov, najmä fotografií z dejín dolnozemských Slovákov. Okrem toho aj sám fotografuje a zaznamenáva nielen prírodu, ale všetko, čo tvorí život.

Prof. dr. Jánovi Kišgécimu srdečne blahoželáme a do ďalšieho života mu prajeme veľa pracovných a osobných úspechov.

 Ľubica Sýkorová

Ľ. SÝKOROVÁ
Ľ. SÝKOROVÁ

ĽUBICA SÝKOROVÁ (1964) Do Hlasu ľudu nastúpila v roku 1996 ako odborná spolupracovníčka v oblasti poľnohospodárstva. Od septembra 2001 ako redaktorka rediguje pravidelnú prílohu pre poľnohospodárov a dedinu Poľnohospodárske rozhľady. E-mail: sykorova@hl.rs