Keď zima dobre drží v decembri a januári, bude pekný rok. Ak súdime podľa slov ľudovej múdrosti, máme sa na čo tešiť v prvom z piatich zlatých rokov, ktoré vlani avizoval náš premiér. Lenže, ibaže…
Pranostika je nevďačná vec. Tobôž v období zmiešaných hrnčekov s dávno ujatými normami a hodnotami, získanými zo stáročného prameňa ľudských skúseností. Čomu nasvedčuje aj táto ľudová múdrosť: Ak Nový rok pripadne na nedeľu, bude mierna zima, ak pripadne na pondelok, veští to ostrú zimu. Nakoľko si, ak si spomíname (zábud)ľaví, akí mierou vrchovatou mnohí a mnohejší z nás zjavne sú, aktuálny rok sa práveže začal sviatkom pokoja. Nedeľou. Po miernej zime predsa ani chýru, ani slychu. Práveže naopak. Táto zimisko nás proste mrví-drví v každom ohľade, bezohľadne, bez ohľadu na citované úslovie či príslovie. Zásoby ohrevu sa míňajú ani atrament pod zmizíkom. Rovnakým tempom, keď nie rýchlejšie, vyprchá nádej na dáke tam zlaté roky.
Karavány ľudí hladných práce trielia prevažne na sever
Šopy zívajú prázdnotou, karavány ľudí hladných práce trielia prevažne na sever, najmä poniže Tatier. A medveď? Vo chvíli, keď vznikal tento textík, medveď sa nevyjadril. Ani dátum budúcich prezidentských volieb v Srbsku nebol známy. Pranostika na 2. február vraví: Keď je na Hromnice pekne, medveď sa obráti na druhú stranu. Teplota sa ako na potvoru 1. februára zvýšila, hoci len toľko, koľko deň na Nový rok, t. j. o slepačí krok. V polovici mesiaca, do ktorého sme vstúpili uplynulú stredu, by mali byť známe aj dve informácie, ktoré mnohým nedovoľujú pokojne spať. Azda sa, konečne, dozvieme, kedy budú spomenuté voľby a koho do prezidentského kresla navrhne Srbská pokroková strana. Ktorá, ako tu väčšinový národ hovorí „vedri i oblači“ alias vyjasňuje a zamračuje.
Na dileme, či SNS ako kandidáta na hlavu štátu predloží terajšieho prezidenta Tomislava Nikolića, alebo predsa – podľa mienky viacerých znalcov tunajších pomerov – istého víťaza, t. j. terajšieho premiéra Aleksandra Vučića, sa triešti niečo, čomu sa hovorí verejná mienka. S ubúdajúcimi ľadmi, ktoré tu nikým-ničím nepozvané-nevyvolané, ako vždy, keď nás zaskočia nepripravených a prekvapených, klesá aj zvyšná chuť, vôľa či potreba hovoriť o existenčných problémoch. Tie prikryl pekný biely sneh, a tak sa všetko zdá krásne, čistučké, pokojné, bezchybné; ani obligátne predvolebné sľuby, ktoré už frčia do éteru na všetky strany.
Čo tam po tom, že, v očakávaní správ z medvedieho brlohu, na vedľajšej koľaji uviazla celá paleta neriešených prípadov porušenia zákonných predpisov a malé more veľkých problémov. Sneh zavial nielen najvyššie, ale aj spodné konáre. Lenže, ako hovorí povestné srbské príslovie: Ne pada sneg da pokrije breg, već da svaka zverka pokaže trag. Neodborný doslovný preklad uvedenej sentencie môže znieť aj takto: Nepadá sneh, aby prikryl breh, lež preto, aby každá zver zanechala stopy. Len čo je pravda, ľady zmiznú, sneh sa, ako vždy, aj teraz stopí, ibaže čapáše po zverine zostanú. Prichodí sa na ne pozorne zadívať a nad skonštatovaným riadne podumať. Či nie?