Ak sa usudzuje podľa frekvencie a tematiky výstav, prezentačné aktivity Kultúrneho strediska Nového Sadu nielenže naberajú na intenzite, ale je ich príznačnosťou aj skutočná rozmanitosť prác, techník, autorov… Ak výstavnému januáru istým spôsobom dominoval Petar Dešić a jeho slovenský fotografický príbeh, február sa, od 12. do 26., nesie v znamení tvorby akademickej maliarky Danijely Tasićovej-Cvetkovićovej (Odžaci 1974), v súčasnosti pôsobiacej ako pedagogička výtvarnej kultúry v ZŠ Žarka Zrenjanina v Apatíne.
V tomto roku si pripomína pätnásť rokov členstva v Združení výtvarných umelcov Srbska. Okrem viacerých cien, ktoré doteraz získala za maľby, účinkovala i na približne dvadsiatich individuálnych a kolektívnych výstavách: v Sombore, Belehrade, Vrbase, Apatíne, Kragujevci, no i v Bratislave (v roku 2000), Madride (2008) či Granade (2008 a 2009).
Očný bod
Jej najnovšia výstava s názvomn Očný bod alebo presnejšie Bod pozorovania pozostáva prvoplánovo z akrylov na plátnach, plných farebných náznakov, akoby sa vynárajúcich z hmly. Ako vraví samotná autorka, jej bod pozorovania sa sústavne hýbe, neraz upriamený tak na priestorové, ako aj na časové diaľky. Tým spôsobom, že to, čo bolo vzdialené, približuje, kým to, čo je zase súčasné, vzďaľuje. Ide o tvorbu mimoriadne osobnú, o maľby, ktoré sú vlastne výrazné vizuálne prezentácie vlastnej pozorovacej senzibility.
Zdá sa akoby obrazy Tasićovej vznikali vrstvením zážitkov, pretavením reality do nedokonalej imaginácie, plnej emócií, ktorú si najlepšie možno všimnúť len priamym pohľadom na jej diela. Je to umelecký štýl, ktorý je občas úmyselne neveľmi čitateľný, pripomínajúci nám skutočnosť, že je každý očný bod veľmi špecifický. Jej plným obrazom raz dominuje forma, inokedy kresba, na treťom svojrázne náznaky. Najkrajšie na nich je však to, že nás nútia zabúdať na stereotypy každodenného života a pozerať sa na okolie a svet z inej perspektívy.