Okrúhly stôl o digitálnom násilí v Petrovci

V plnej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec včera večer Obec Báčsky Petrovec a Stredisko pre sociálnu práce Obce Báčsky Petrovec usporiadali trefný okrúhly stôl: Ukradnutá bezpečnosť – digitálne násilie. Prednášateľom bol Igor Jurić z Fondácie Tijany Jurićovej. Hovorilo sa o obchodovaní s ľuďmi, nútenej prostitúcii, pedofílii a násilí cez internet. Vo všetkých takých prípadoch je bezpečnosť človeku ukradnutá.

V mene sociálneho strediska v Petrovci početných záujemcov na okrúhlom stole privítala riaditeľka strediska Biljana Drakulićová. Pripomenula, že stredisko práve v ten deň oslavuje 12. výročie samostatného pôsobenia aj takýmto pracovným stretnutím. Prednášateľ Igor Jurić privítal veľkú návštevnosť podujatia v Petrovci. Cieľovou skupinou okrúhleho stola boli rodičia a odborní spolupracovníci. Hovorilo sa o bezpečnosti pri používaní internetu a sociálnych sietí. Igor Jurić ako odborník z oblasti informatiky poukázal na množstvo sociálnych sietí, ktoré dnes používame a poznáme, ale aj na niektoré nové. Ako poukázal prednášateľ deti už od 7 – 8 rokov sa zapájajú na sociálne siete. Všetci, ktorí ich používajú nielen deti, ale aj dospelí sú si nie vedomí, že keď napríklad zavesia nejakú svoju fotku na Facebook, ona viacej nie je ich vlastníctvom, ale sa stáva vlastníctvom tej siete a ona môže s ňou nakladať. Facebook, ako uviedol má dve miliardy používateľov. O nepríjemnostiach, ktoré sa stávajú, keď sa fotka dostane tam kde netreba, tiež hovoril na konkrétnom prípade.

Ako sa deti stávajú obeťami násilníkov?

Násilník, predátor – pedofili tak začína hľadať svoje obete, že ich najprv zaujme fotka zväčša pekného dievčaťa, ktoré má mnoho kamarátov na sociálnych sieťach alebo veľmi málo. Predátor sa zameria na také obete. Niektorí z nich majú aj po 17 falošných profilov na sieťach a súčasne komunikujú so všetkými. Zväčša sú to starší muži, ktorí už majú za sebou niekoľko priestupkov a znova sa vracajú k pedofílii. Na sociálnych sieťach sa predstavujú ako mladí páčiví chlapci, aby prilákali dievčatá. Internetová komunikácia trvá dlho, od pol roka do dvoch rokov. Sú trpezliví, milí, inteligentní, dobrí psychológovia, čakajú vhodnú chvíľu, aby svoju obeť napadli. Po takej intenzívnej komunikácii, keď píšu veľa komplimentov dievčatám hlavne na ich fyzický vzhľad a krásu nakoniec navrhnú stretnutie. Dievčatá si myslia, že sa majú stretnúť s milým a príťažlivých chlapcom a keď sa už stretnú s dotičným predátorom  je neskoro. Nasleduje znásilňovanie, bitka a neraz sa život mladých dievčat končí smrťou. Príklady z reálneho života Igor Jurić podal filmovou ukážkou nahraného príbehu. Obeť po takej skúsenosti sa nikdy viacej nespamätá, trauma zostáva na celý život. Pedofili zväčša po súdnom konaní dostávajú malý trest, zväčša väzenie iba do dvoch rokov a potom sa znova vracajú k svojej záľube. 

Ako predísť ťažkej situácii?

Igor Jurić navrhol, ako predísť takejto ťažkej situácii: po prvé je to otvorený rozhovor detí a rodičov, pritom treba byť trpezlivý a nevyhrážať sa deťom a nadviazať s nimi kontakt dôvery. Obete môžu byť všetkých vekových skupín a najčastejšie sú to deti, ktoré od rodičov skrývajú tajomstvo nadväzovania kontaktu cez sociálne siete s osobami, ktoré vôbec nepoznajú.

Obchodovanie s ľuďmi

Hovorilo sa aj o generačnom násilí na školách, ktoré sa často končí smrťou týranej a odhadzovanej osoby. Tiež ťažké následky má aj obchodovanie s ľuďmi. Príklad s ťažkými dôsledkami tiež uviedol Igor Jurić na filmovej ukážke. Dievča z menšieho prostredia po skončení strednej školy plánuje ísť na zárobky do zahraničia, aby si zabezpečilo prostriedky na štúdiá. Cez pochybnú agentúru odchádza do Londýna, kde ju nakoniec stiahnu do prostitúcie a iba vďaka šťastiu zostáva nažive a vracia sa domov zničená aj fyzicky, aj psychicky. V takomto prípade pán Jurić odporúča rodičom, aby preverili oznam, na ktorý sa ich dieťa prihlási, pred cestou, aby si rodičia zabezpečili novšiu fotku svojho dieťaťa, kópiu cestovného preukazu dieťaťa-pasu a deti, aby mali v dispozícii mobil, z ktorého sa v takom prípade môžu rodičom ozvať. Tiež musia mať rodičia dohodu s dieťaťom, kedy sa budú kontaktovať a musia mať tajnú lozinku, ktorú vedia iba rodičia a ich dieťa. To všetko pomôže a uľahší hľadanie nezvestných najmä v zahraničí, kde hľadať nezvestnú týranú osobu je ako hľadať ihlu v kope sena.

Záverom Igor Jurić rozcítil prítomných slovami, že každú voľnú chvíľu treba venovať deťom a povedať im ako ich milujete. Z vlastnej skúsenosti to hovoril a boli to úprimné slová človeka, ktorý si po smrti svojej dcéry Tijany to naplno uvedomil. Nepomohol svojmu dieťaťu a preto sa teraz snaží všemožne pomáhať iným, aby k takým strašným koncom digitálneho násilia neprichádzalo.

Foto: J. Bartoš