Zvlášť starší spoluobčania sa nostaligicky pozerajú na relatívne blízku minulosť, čiže sedemdesiate a osemdesiate roky minulého storočia. Bolo to vraj zlaté obdobie bývalej krajiny v mnohých aspektoch života. Tak aj v športovom.
Futbalová liga Juhoslávie patrila medzi najsilnejšie v Európe a prakticky v každom kole na programe bolo derby stretnutie – Dinamo – Červená hviezda, Hajduk – Sarajevo, Vojvodina – Partizan…
Kluby z tzv. veľkej štvorky dominovali, boli to spomenutí Partizan, Hajduk, Dinamo a Červená hviezda. Práve spomedzi týchto klubov pochádzal aj majster Juhoslávie celých 20 rokov (po rok 1966, keď sa šampiónom stala Vojvodina).
Po rozpade krajiny vznikli ligy nových samostatných krajín, ktoré na úrovni juhoslovanskej asi nebudú nikdy.
V Chorvátsku je absolútne dominantné Dinamo, v Srbsku (počítajúc aj Zväzovú republiku Juhosláviu, tiež Srbsko a Čiernu Horu) iného majstra okrem Hviezdy a Partizana nemalo.
Výnimkou je Obilić, ktorý šampiónom bol v sezóne 1997/98, keď veľký vplyv na život a spoločnosť mal Željko Ražnatović.
Derby dnes…
Derby včera na našom najväčšom štadióne Rajka Mitića včera zohrali v rámci 24. kola Superligy Srbska Červená hviezda a Partizan.
Duel sa skončil výsledkom 1:1 a samozrejme, že sa oveľa viac rozpráva o tom, kto čo ukradol, komu rozhodca zapríčinil viacej škody, koľko bolo tenzie a výtržností, než o samotnom zápase.
Pretože je „derby“ odzrkadlením aj všeobecnej situácie v našej spoločnosti a absolútne stratilo význam, ktorý malo v minulosti.
Samozrejme, že tieto duely chodievajú pozerať futbaloví romantici, ktorí, ktovieprečo, ešte stále zbožňujú domáce futbalové podujatia.
Takéto akcie sú skôr príležitosťou na vzájomné „riešenie“ problémov a nedorozumení medzi „fanúšikovými“ skupinami červeno-bielou a čierno-bielou.
Samozrejme, nedorozumenia dávno prekročili futbalový, či športový rámec a vzťahujú sa na to, ktorý klan bude kontrolovať ktorú časť mesta, distribuovať jednotlivé výrobky a podobné.
Dávno sú u nás výtržnosti „chuligánov“ nie športovo podfarbené.
Fanúšikovia nevyplývajú na politický systém, tak ako to bolo skôr, než sú predĺženou rukou politikov a ďalších silných štruktúr.
V minulosti fanúšikovia boli svojrázna skupina, ktorá bojovala proti systému, zatiaľ čo je to dnes celkom naopak a mať pod kontrolou také silné náradie, akou je masa ľudí z tribún je veľký náskok pred protivníkmi.