Dnes v Slovenskom národnom dome v Kysáči prebiehala Kreatívna dielňa tradičných remesiel a slovenských ľudových hudobných nástrojov.
V predpoludňajších hodinách početnejšie boli výšivkárky, ktoré pracovali pod dozorom Margaréty Hlbockoj zo Slovenska a zaúčali sa vyšívaniu krivou ihlou.
Paralelne prebiehalo i zaúčanie hrania na tradičných hudobných nástrojoch, drumbliach, píle, gajdách a fujare. Zaúčanie hudobníkov mal na starosti Peter Hlbocký, bývalý člen SĽUKU, známeho slovenského ľudového umeleckého kolektívu.
Na úvod sa záujemcom o vyšívanie a hranie na spomenutých nástrojoch prihovorili Ján Slávik z Kysáča a Anna Opavská z Báčskeho Petrovca, lebo dielňu spoločne realizovali Miestny matičný odbor v Kysáči a združenie občanov Zlaté remeslá z Báčskeho Petrovca.
Lektorka Hlbocká pri tejto príležitosti ujasnila, že ide o základy vyšívania krivou ihlou, ktoré je najznámejšie v oblasti Detvy a Podpoľania, ale sa používa aj v iných regiónoch Slovenska.
Ako tiež povedala, na Slovensku prebieha renesancia vyšívania a to nielen krivou ihlou, ale aj v rámci iných vyšívacích techník. Preto sa aj na Slovensku realizuje dosť kurzov, kde sa učí vyšívanie krivou ihlou a iné nadstavbové techniky. Populárne je aj u mladých dievčat, ktoré si vyšité motívy vedia presadiť na folklórne a krojové oblečenie.
Krivá ihla je háčik s ostrým hrotom osadený do rúčky. Používa sa na vyšívanie ľudových vzorov do tkanív: krojov a doplnkov, prikrývok na postele, obrusov, vankúšov, rôznych malých prestieraní. Pri vyšívaní sa priadza prevlieka ihlou cez látku do radu retiazok (retiazkovým stehom). Zo spodnej strany sa zaháčkne priadza a ihlou sa vytiahne na vrchnú stranu.
Vyšíva sa na plátno alebo zamat
Pri vyšívaní výšivky je vzor predkreslený na látke, ktorá je osadená a napnutá v drevenom ráme. Vyšíva sa na plátno alebo zamat s použitím pôvodných vzorov.
Podpredseda MOMS Kysáč Ján Slávik ujasnil, že na základe písaného projektu na realizáciu dielne získali prostriedky z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Slovenská republika. Oba projekty realizovali cez ústrednú Maticu slovenskú v Srbsku. Pochvalne sa zmienil o skutočnosti, že medzi výšivkárkami boli žiačky ZŠ Ľudovíta Štúra, ktoré motivoval profesor výtvarnej kultúry Michal Ďurovka. Tiež Kysáčanky ako i päť cezpoľných účastníčok z Báčskeho Petrovca a Maglića v čele s Annou Opavskou.
V dielni zaúčania hrania na hudobných nástrojoch bolo síce menej záujemcov, ale sa aj tam robilo usilovne, hralo a spievalo na radosť nielen frekventantov tejto dielne, ale aj všetkých účastníkov dnešnej akcie v Kysáči.
V rámci projektu samozrejme bolo i občerstvenie ako i obed.