V sobotu 7. decembra v Slovenskom dome v Aradáči zasadala Správna rada Matice slovenskej v Srbsku. Rokovalo sa o tohtoročných Slovenských národných slávnostiach, aktivitách MSS medzi dvomi zasadnutiami, zaznamenávaní 30. výročia obnovenia MSS, prijatí kolektívnych členov do MSS, ako aj o statuse petrovského MOMS.
Na začiatku zasadnutia minútkou ticha vzdali úctu matičiarom, ktorí viacej nie sú medzi nami. Členov SR najprv privítali predsedníčka aradáčskeho MOMS Erka Viliačiková a zástupca primátora mesta Zreňanin Duško Radišić, ktorý vyjadril uspokojenie nad tým, že si Matica zvolila Aradáč pre toto svoje zasadnutie. Kladne sa vyjadril aj o činnosti aradáčskych Slovákov a informoval, že mesto Zreňanin pracuje na odkúpení Labátovej sály, neformálneho aradáčskeho domu kultúry, ktorá je v procese reštitúcie vrátená niekdajším majiteľom.
Analyzujúc tohtoročné SNS Ivan Zafirović z Vojlovice povedal, že sa jemu osobne Slávnosti páčili avšak zapochyboval, že bolo až tak mnoho hostí, ako sa to v informácii uvádza. Zároveň vyjadril mienku, že v organizácii stretnutia študujúcej mládeže v Báčskej Palanke treba niečo zmeniť, aby to stretnutie bolo pútavé pre mladých a poznamenal, že študent, ktorý dostane štipendium NRSNM, by musel mať aspoň morálny záväzok zúčastniť sa tohto stretnutia.
V rozprave na túto tému odzneli konštatácie, že mladí sa rozpŕchli po svete, ale, že aj tí, ktorí zostali, nemajú záujem (Mária Kováčová a Vladimír Fekete), teda nemožno očakávať, aby na každé podujatie prišli všetci. Mladí si musia uvedomiť, že nemôžu len starí všetko robiť a mladí iba čakať na štipendiá (Rastislav Surový).
V pokračovaní Správna rada schválila iniciatívu na oslavu 30. výročia obnovenia MSS a zvolila 15-členný oslavný výbor. Prvý predseda obnovenej MSS Michal Spevák predostrel aj orientačný návrh koncepcie osláv, ale sa o ňom najprv zmieni oslavný výbor a iba potom aj SR.
V rámci správy o činnosti MSS medzi dvomi zasadnutiami predseda MSS Ján Brtka o. i. povedal, že jednou zo základných úloh je realizácia projektu Slovenského domu v Novom Sade:
„Obávam sa však, či to vôbec budeme môcť dotiahnuť ku koncu bez pomoci materského štátu, lebo z tých peňazí, ktoré nám štát sľuboval, stále ubúda. Najprv to bolo 6 miliónov a teraz už mám informáciu, že dostaneme iba 2 milióny“.
Keď ide o prinavrátenie 10 jutár niekdajšej matičnej pôdy v chotári Nových Karloviec povedal, že Matica disponuje všetkými potrebnými dokladmi o tej pôde, ktorá sa jej môže vrátiť prostredníctvom cirkvi. Rovno preto sa v spolupráci so SEAVC konajú prípravy na to, aby sa aj úradne podala žiadosť na prinavrátenie pôdy Matici. Proces prinavrátenia matičnej pôdy v kulpínskom chotári je však na začiatku, lebo v Matici nedisponujú číslami katastrálnych parciel, ktoré by bolo treba vrátiť a bez toho nemožno ani začínať konanie.
Odznela aj informácia o tom, že Matica zabezpečila knihy a iné potreby pre prváčikov, ktorí sa učia po slovensky. Na poznámku, že podobnú pomoc treba zabezpečiť aj pre deti, ktoré sa zapisujú na hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry, Svetlana Zolňanová informovala, že NRSNM od roku 2005 dáva bezplatne učebnice všetkým deťom, ktoré sa zapisujú na tieto hodiny. K tomu financuje učiteľa slovenčiny v materských školách v šiestich prostrediach, vlani dosiahla otvorenie vyučovania slovenčiny na Gymnáziu J. J. Zmaja v Novom Sade a tohto roku aj v strednej technickej a hudobnej škole. Žiaľ, pre nezáujem žiakov vyučovanie slovenčiny zaniklo na gymnáziu v Šíde. Bolo však počuť aj kritické slová na účet riaditeľov jednotlivých škôl, najmä tých z Petrovca a okolia, ktorí neprišli vyzdvihnúť bezplatné knihy pre prvákov, pri čom sa nastoľuje otázka, aký je ich postoj voči tej inak celkom slušnej donácii a najmä voči Matici, ktorá tú donáciu zabezpečila.
Príliš nepotrebná dilema sa zjavila pri rozoberaní žiadosti o prijatie združenia občanov Slováci a spolužitie za kolektívneho člena MSS. V polemickej rozprave Za a Proti prijímaniu združení občanov do Matice prevládla mienka, že sa o tom malo uvažovať pri vynášaní Stanov MSS, a keďže platnými Stanovami, tak ako aj všetkými predošlými je určená možnosť začlenenia kolektívnych členov, väčšinou hlasov je rozhodnuté, že žiadosť združenia Slováci a spolužitie treba postúpiť zhromaždeniu, ktoré o nej rozhodne v súlade s kritériami na príjem kolektívnych členov do MSS.
Polemicky sa hovorilo aj o statuse petrovského MOMS. Člen legislatívnej komisie Michal Spevák totiž povedal, že by bolo treba vidieť, či pôvodný MOMS jestvuje, a ak jestvuje tak by združenie Miestny odbor Petrovec Matice slovenskej v Srbsku bolo potrebné upraviť tak, aby nebolo konkurencia Matici. Odpovedala Katarína Melegová-Melichová: „Nevidím ako Miestny odbor môže byť konkurencia Matici. Miestny odbor nezanikol a voči ústrediu si spĺňa všetky povinnosti. O tom dáva vedieť stále, počas celého roka, lebo je činný a nevidím príčinu, aby sa rozprávalo o tom, že MOMS Petrovec je zahasený. MOMS Petrovec iba v súlade s vtedy platnými stanovami urobil to, čo sa rozhodlo na správnej rade a zhromaždení, čiže dostal samostatnú formu“.
Nasledovala obsiahla výmena mienok, v ktorej nikto nepopieral petrovskému MOMS výnimočnú aktivitu, iba že, ako to povedal profesor Miroslav Vitéz: „Vo verejnosti už dlhšie jestvuje kauza o dvojitosti petrovského MOMS, že proste sa vytvára mylná predstava, ktorý MOMS je autentický a organizačnou zložkou MSS, a táto kauza spôsobuje aj vážne právne následky“. Diskusiu uzavrel podpredseda MSS Janko Havran: „Mne najviac prekážajú tie procedurálne veci. Vy ste aktívni, a potrební ste Matici, iba že potrebujeme doklad o tom, či sa MOMS transformoval do právnickej osoby pod názvom Miestny výbor Petrovec Matice slovenskej v Srbsku, alebo nie. Ak že nám to doručíte, všetko ostatné sa ľahko dorieši“ povedal J. Havran, a predsedníčka petrovského MOMS Katarína Melegová-Melichová prisľúbila, že ten dokument bude doručený ústredni.
Záver zasadnutia poznačila kratšia rozprava o tom, ako zamedziť založenie politických strán, ktoré sa predstavujú ako slovenské, ktorú v ústrety voľbám nastolil Ivan Zafirović. Konštatované je však, že Matica je bezmocná, lebo zákon dovoľuje každému, aby sa vyjadril ako chce, a ako príklad sú uvedené tri slovenské strany v Kragujevci, ktoré na účet toho, že sú proslovenské (hoci len na papieri) úplne legitímne čerpali aj určité prostriedky z fondov určených Slovákom v Srbsku.