Počas letných mesiacov – júna, júla a augusta, ale i v septembri bude prebiehať veľký umelecký maratón venovaný známemu novosadskému akademickému maliarovi Pavlovi Popovi (1948 – 2019). Štartuje vo štvrtok 30. júna, keď budú pre záujemcov sprístupnené hneď dve výstavy.
V akcii predstavovania veľkých diel tohto umelca najprv o 19. hodine v Galérii Macut (na novosadskom SPENS-e) bude vernisáž 25 autorových veľkých prác (téma: hold Pavla Popa veľkým umelcom, ktorí poznačili uplynulé milénium). O 21. hodine v Galérii Sezan Art (Ulica Petra Drapšina 39 v Novom Sade) to bude vernisáž grafík, ktoré tento novosadský umelec s osobným venovaním daroval priateľom.
Druhý deň umeleckého maratónu bude 14. júla a v ňom budú otvorené dve ďalšie výstavy. V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov budú sprístupnené portréty, ktoré v rôznych technikách vypracoval Pavel Pop, a sú na nich známe osobnosti i ľudia z autorovho okolia. V Rádio café v tom istom dni si návštevníci budú môcť pozrieť desať pastelov z maliarovho ateliéra na Petrovaradínskej pevnosti, ktoré zatiaľ neboli verejne prezentované.
Na augustových výstavách pre milovníkov výtvarného umenia a diela Pavla Popa vystavené budú abstrakcie a výkresy s vojnovou tematikou. V septembri si jeho portréty a grafiky budú môcť pozrieť záujemcovia v Báčskom Petrovci a v Sriemskych Karlovciach.
Desiatky výstav prác tohto známeho umelca organizuje rodina Pavla Popa s pomocou priateľov, a to pri treťom výročí jeho smrti.
Pavel Pop získal diplom akademického grafika na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave roku 1975 a už v roku 1977 sa stal členom Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny. Pracoval i ako technický redaktor v denníku Dnevnik, ale už v 80. rokoch minulého storočia sa stal jedným z najvyhľadávanejších grafikov na území bývalej Juhoslávie. V polovici 90. rokov presťahoval si ateliér zo Starej Pazovy na Petrovaradínsku pevnosť, kde sa venoval i ďalším výtvarným technikám. Ilustroval početné knihy, jeho práce zdobia početné galérie a inštitúcie. V rámci svojej tvorby vytvoril rámec, ktorý odborná kritika pomenovala imaginatívny realizmus.
Zdroj: 021.rs