Bez dohody Belehradu a Prištiny

SEDEM DNÍ

Ani po celodenných rokovaniach v utorok 2. apríla Belehrad a Priština dohodu nedosiahli.

Rozhovory boli korektné, ale ešte stále zostali rozdiely v stanoviskách, vyhlásil premiér Dačić.

Premiér Tači nevylúčil možnosť ďalšieho stretnutia v najbližšom čase, „ak sa Srbsko zhodne s našimi princípmi“.

Vysoká predstaviteľka EÚ Ashtonová oznámila, že toto bolo jej posledné formálne stretnutie s oboma delegáciami a konštatovala, že medzera medzi postojmi oboch strán je „úzka, ale hlboká“.

Pôvodne sa dosiahnutie dohody očakávalo už počas siedmeho kola 20. marca. Keď sa tak nestalo, nasledovalo aj ôsme kolo 2. apríla, aby sa premiéri Ivica Dačić a Hašim Tači za prítomnosti vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej znovu pokúsili nájsť spoločný jazyk a pokračovali v hľadaní východiska a udržateľného riešenia.

Riešenie sa hľadá predovšetkým pre Spoločenstvo srbských obcí, ktorého existencia nikdy nebola otázna, ale bol a zostal veľmi otázny obsah a rozsah jeho oprávnení. Zatiaľ čo Belehrad insistuje na výkonných oprávneniach tohto spoločenstva (čiže asociácie, ako tomu hovoria v zahraničí), Priština ho skôr chce vidieť ako nejaké združenie, bez akýchkoľvek výkonných právomocí.

Požiadavky Belehradu sa pred ôsmim kolom bruselského dialógu sústredili na oprávnenia v oblasti súdnictva a polície. Tieto požiadavky boli potom vyhlásené za minimum, pod ktoré Belehrad nemôže ísť.

Z druhej strany výborníci štyroch obcí na severe Kosova – Zvečan, Kosovská Mitrovica, Zubin Potok a Leposavić – na spoločnom zasadnutí schválili záver o formovaní zhromaždenia severného Kosmetu „ako najvyššieho zastupiteľského a zákonodarného orgánu“. Jednoznačne sa pritom vyjadrili proti zrušeniu paralelných inštitúcií na severe Kosova.

Srbská delegácia tentoraz do Bruselu odcestovala posilnená vicepremiérom Aleksandrom Vučićom, ktorého prítomnosť mala „ukázať jednotu štátneho vedenia v úmysle dosiahnuť s Prištinou najoptimálnejšie riešenie“.  Z druhej strany politickí analytici účasť Vučića v dialógu tlmočili ako spoľahlivý znak, že sa dohoda predsa dosiahne. Niektorí v prítomnosti vicepremiéra videli dôkaz, že medzinárodné spoločenstvo chce mať vážnejšieho garanta, zvlášť z hľadiska uplatňovania dohodnutého, od premiéra Dačića.

Obdobie medzi siedmym a ôsmym kolom štátni funkcionári opisovali ako mimoriadne ťažké. Prvý podpredseda vlády Vučić ho dokonca videl ako „jedenásť dní pekla“, pričom sa tieto jeho slová chápali hlavne vo funkcii prípravy domácej verejnosti na to, čo by mohlo nasledovať.

Hoci sa na pohľad zdá, že všetci chcú dohodu – Srbsko preto, aby získalo dátum na začiatok rokovaní s Európskou úniou, Priština preto, aby podpísala Dohodu o stabilizácii a pripájaní, vysoká predstaviteľka Ashtonová v záujme ďalšieho budovania vlastnej politickej kariéry – ich pozície nie sú ani zďaleka rovnaké.

Utorkové rokovania trvali dlho do noci a prebiehali v napätom ovzduší plnom nedôvery. Novinári z Bruselu hlásili dokonca aj to, že zo zasadačky bolo počuť dosť zvýšené hlasy. V očakávaní ťažkých rokovaní sa už pred odchodom do Bruselu ich dramatickosť porovnávala s rokovaniami v Daytone a Rambuillett.

Dramatické alebo nie, bruselské rokovania Belehradu a Prištiny zlyhali. Dramatickejšie od samého priebehu rokovaní sú však následky, ktoré toto zlyhanie prinesie. Ak sa, samozrejme, na poslednú chvíľu niečo nezmení, čo ešte stále nie je vylúčené. Iba ak sa vychválení vyznávači rešpektovania reálneho stavu nerozhodli hodiť flintu do žita a ponechať veciam voľný pád.

Anna Lazarevićová