Bum-bum-bum!

Pssst! Tichšie, prosím! Poďte bližšie, poviem vám pošepky, prečo dnes neudieram na bubon.

Viem, že viete, že páni poslanci z povolania, doterajší a budúci, ktorí by radi zasadnúť do ministerských kresiel, premiérovo či reprízovo, zízajú a zjapajú na vás zo všetkých možných a nemožných médií, ale takisto viem, že neviete, že, keď som sa (aj) včera večer dovliekol domov, lačný ako vlk, a keď som, ako obvykle, otvoril chladničku, rátajúc s tým, že ma z nej oblaží vôňa dávno zjedenej krumpľovky, prekvapil ma – uhádnite kto! Z permanentne prázdnej chladničky ti mi vám vyskočil, namojveru, sám pán poslanecký kandidát a vraví:

– Počuj, občanko, vidím, že vidíš, že chladničku máš prázdnu, ľadničku, špajzu, bubon a peňaženku tiež. Keď chceš, aby sa ti kompletná situácia pozmenila k lepšiemu, nesmieš hlasovať za tých, za ktorých si hlasoval doteraz. Musíš hlasovať za mňa, za mojich! Preto, že tí ti pred voľbami vždy len sľubovali, že po voľbách budeš šťastnejší, že budeš pracovať a zarábať a prosperovať, a že oni sa vyrovnajú so všetkými spoločensko-ekonomickými neduhmi, ktoré u nás, pravdu majú, pustili hlboké korene, tliapali ti, že veru skoncujú s korupciou, demenciou, impotenciou a inými ciami, so zamestnávaním straníckych kádrov príbuzných a priateľov, a po voľbách – sám hovoríš – pomohli predovšetkým sebe a sebe blízkym ľuďom. Preto, priateľu, poslúchni môj anjelsky hlas a hlasuj za mňa a za moju stranu alias koalíciu, však ma poznáš, však dobre vieš, ktorú, lebo len Ja a Ona ti na sto percent zaručujeme pracovné miesto, a to také, aké si sám zvolíš. Len čo zvíťazíme, rátaj s výhodným úverom na rozvoj vlastného biznisu. My, keď sa chopíme moci, zlikvidujeme všetky neželané javy situácie a iné cie. Preto, priateľko, rozum a slobodnú vôľu do hrsti, a hlasuj podľa vlastného dobrozdania a mojej skromnej, ale správnej kamarátskej rady.

Bum-bum-bum!

Rozíďte sa v pokoji, priatelia, a poďho, priamo k urnám. 

Juraj Bartoš