Bum-bum-bum!

Dobré ráno, dobrí občania! Ako sa máte? Vyspali, vykakali, okúpali, učesali, napapali ste sa, konečne, na svätom pokoji a dosýta, všakže. Hehehehé… Čože je nám, po voľbách-voľbičkách, na ktoré voľbičky-voľby polovica z vás šla voľky-nevoľky a druhá polovička nevoľky-voľky v nedeľu zostala trčať doma. Neverili ste, ako neverný Tomáš neveril v zázrak, že v pondelok sedemnásteho tretieho nám svitne – akože nám i svitol – deň, ktorým sa začína vysnívaný Oveľa Lepší Život (OeLŽet).

Dobrí občania, dobrý deň! Povedali mi, že dnes mám byť krátky, to jest, že mám mať krátky… oný… prejav, ktorý prejav teda hneď tu a teraz, razom a zaraz, začínam krátiť, v nádeji, že vás predsa len neukrátim o nádeje na splnenie nádejí, s ktorými nádejami ste sa zobudili z podivného sna uplynulý pondelok. Musím sa ale priznať, že osobne som sa nielen nádejal, ale skalopevne som veril vierou zlatoústych poslaneckých kandidátov, že po neznesiteľnedlhočiznomaotravnomanadovšetkoničivompredvolebnomtichu sa mi ulezne trochu via priestoru na vyjadrenie veľkého oduševnenia, ako i ohromného nadšenia a úprimnej radosti, ako i srdečného potešenia z úspešných volieb; nuž ale… Človek mieni; ktosi zmení, a je po Ka…ej.

Občanko, priateľu drahý, rozíď sa v pokoji. Dobrú noc…

Bum-bum-lumbum bum-bum-bum!

Juraj Bartoš