Bum-bum-bum!

Dáva sa na známosť cteným občanom a najmä vysokourodzeným dámam a pánom Majiteľom Doktorátu Čiže Diplomu Dr. Doktora Pána Čohokoľvek, teda MDČD Dr. DoPČ, ktorí sa – a Veľkým Neprávom – cítia ako tá trafená hus, ktorá gága gágagá, lebo gágať gágagá musí, trebárs ju to úžasne dusí: 

To, že si hociktorý MDČD Dr. DoPČ svoj vlastný horko-ťažko získaný diplom sem-tam zapotroší, je v dnešnej dobe, ktorá dnešná doba sa, ako je každému trpákovi dávno dobre známe, vyznačuje vysokodynamickým spôsobom života, celkom normálny vesmírny zjav. To predsa Každému Neveriacemu Tomášovi poľahky a bárskedy dokáže Každá Babička, ktorá úpenlivo hľadá okuliare, ktoré tie isté okuliare má nasadené priamo na nose, a to isté vám veruže kedykoľvek potvrdí aj moja maličkosť, ktorej mojej maličkosti sa bežne stáva, že hľadá svoj pougársky bubon za uchom, pričom ho ale má, najčastejšie, pod bruchom alebo trochu vyššie. Ako všetci dobre vieme, My, Akože Naša Spoločnosť a Náš Štát (M ANaS NŠt) potrebujeme čoraz viac sa učiť, učiť a učiť sa (aby sme menej pracovali a viac mali). Musíme si teda vedieť permanentne pamätať čoraz väčšie kvantum informácií, súvislostí a zákonitostí, takže sme, logicky, nútení čím viac zabúdať. Nie je teda nič neprirodzené, keď podaktorý MDČD Dr. DoPČ  zabudne, napríklad, kedy a kde získal Vysokoškolský Diplom alebo ako znel názov témy jeho doktorandskej práce. Z toho sa veru srandu si robiť nijako nepatrí a basta!

Naopak: na ceste za krajšou budúcnosťou pochodíme len a jedine vtedy, keď vyprodukujeme masu vysokoodborných ľudí a teda vysokovzdelaných odborníkov v každom možnom odbore; čiže: čím viac MDČD Dr. DoPČ, tým lepšie pre M ANaS NŠt. 

Juraj Bartoš