Bum-bum-bum!

Dobrí ľudia, dobré ráno – dobrý deň!

Dobre nám padol tento nový dobrý sviatok, či nie, dobrí ľudia? V dobrej pohode sme, všakáno, v pondelok prvý raz oslávili 11. november, Deň prímeria v prvej svetovej vojne. Nie je podstatné, či vieme vydeklamovať, čo to je za sviatok. Dôležité je, dobrí ľudia, zapojiť sa do jeho osláv, byť in a osláviť ho okázalo. Tak ako to robí civilizovaná Európa.

Takže, vážení dobrí ľudia, povedzme si na rovinu: vieme, prečo oslavujeme DPVPSV?

Nuž DPVPSV oslavujeme na slávu… echuch… prepáčte, som emocionálne vzrušený…, oslavujeme na slávu Európskej únie, do ktorej EÚ, ako je dobre známe, už-už vhupneme, pardon, vstúpime, len čo splníme ešte zopár drobných pokynov a požiadaviek. Je mimoriadne dôležité, aby sme sa po historickom vstupe do EÚ ihneď a zaraz ako ryba vo vode zorientovať zorientovali a najmä sviatkovať ako sa patrí hneď od začiatku vedeli, ´bo keď ste, dobrí ľudia, medzi vranami, prichodí vám krákať tak, ako krákajú vrany. Sťažujúca okolnosť je tu síce skutočnosť, že my veru nie sme národ na sviatkovanie príliš zvyknutý, vyváži ju však iná, šťastná a obľahčujúca okolnosť. DPVPSV totiž oslavujeme a oslavovať budeme iba 18 (osemnásť) dní skorej než sme vzdávali hold niekdajšiemu historickému sviatku Dňu republiky (DR), známemu ako 29. november, v širokých ľudových vrstvách bývalej SFRJ mimoriadne obľúbenému. Najmä preto, že bol ako vymyslený na odštartovanie sezóny zabíjačiek.

Len čo je pravda, v EÚ zakáľačky, také, aké ich praktikujeme my tu (a veru dávno), nie sú povolené. Drahá EÚ si však dozaista uvedomiť uvedomí, že ak chce, aby sme s ňou ako takou v budúcnosti rátali, musí zohľadniť naše národné špecifiká a kultúrne tradície. Žiadnym pádom nás teda nesmie obrať o získané práva a zvyky, akými sú trebárs zabíjačky. O to skôr, že my tu čoraz častejšie namiesto kŕmnikov zabíjame klince do dosky. Klincová polievka je predsa, potvrdíte to, všakáno, dobrí ľudia, lepšia i zdravšia než bravčová.

Bum-bum!

jbš