Čas na našu duchovnú obrodu

✎ 2.júl 2020

Práve sme sa stali svedkami veľkolepých osláv 250 rokov od príchodu Slovákov na územie dnešnej Starej Pazovy a konania prvých bohoslužieb 25. júna 1770.

Verme, že najčastejšie láska a múdrosť zvíťazia nad dystopiou ako myšlienka ktívnej spoločnosti o predpokladanej budúcnosti, ktorá sa vyznačuje egatívnymi, utopickými prvkami, od predstavy environmentálnych po politické až sociálne deviácie, ktorých je neúrekom.

Duchovná obnova môže priniesť novú skúsenosť viery, ktorá prebudí a obnoví ľudské srdce v Duchu Svätom.

Čas na našu duchovnú obrodu.

Áno, obrodu a vieru v človeka.

Keď úplne odovzdáme svoje životy ľudstvu, dobrovoľne dávame priestor Duchu Svätému, aby v nás vzbudil Jeho milosť. Duch Svätý v nás pôsobí a povzbudzuje nás, aby sme sa stále viac otvorili realite Božej lásky. Zapaľuje srdce pre konanie Ducha Svätého, a tak sa otvárame charizmám a darom, ktorými nás Boh požehnal.

Žiaľ, „ filozofia v 20. storočí o téme Boh takmer mlčí “.

V duchovnej realite je dôležité rozlišovať a byť vyvážený vo svojom konaní. Nie je dobré skrývať sa za duchovné útechy a tak viesť z jedného duchovného učenia na druhý, len cítiť sa krásne a zanedbávať to, aby sme na sebe pracovali v osobnej modlitbe. Pracujte na sebe sviatostným životom, svätou omšou, osobnou modlitbou, čítaním Božieho slova a konaním dobročinnosti; toto všetko musí byť vybudované duchovne a umožniť Bohu zmeniť srdce každého jednotlivca.

Potrebujeme kráčať po svätej ceste kríža a lásky, aby sme sa dostali do služby novej evanjelizácie, presne ako nám hovorí dobrá zvesť o Ježišovi. Jedným zo spôsobov, ako to môže každý dosiahnuť, je byť aktívny vo svojom cirkevnom zbore, sprístupniť sa svojmu stádu a ďalej nás Duch Svätý povedie k objaveniu osobnej cesty služby Bohu a svojmu blížnemu.

Pre zdravý život je dôležité rozumieť. Preto čítajme, vážení, tie najstaršie knihy.

Je lepšie komunikovať s dobrou knihou ako s prázdnym človekom.

Boh je láska a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.

Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

1BOH – fantastický obraz nadprirodzenej všemohúcej bytosti, ktorá vraj stvorila svet a ktorá ho riadi: →v judaizme Jahve, →v islame Alah, →v kresťanstve Svätá Trojica (Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý). Podľa: FROLOV, I. T.: Filozofický slovník. Bratislava : Nakladateľstvo Pravda, 1988, s. 51.

2DEZFOVÁ, H., GEORG –LAUEROVÁ, CH., HACKENESCHOVÁ, CH., LEMECKEOVÁ, M.: Lexikón folozofie. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1993, s. 44

M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň. Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.