Čas výsadby magnólie
OKRASNÁ ZÁHRADA
K peknej záhrade určite patria okrasné dreviny, ktoré okrem dekoračnej funkcie chránia záhradu pred vetrom, prachom, hlukom aj slnečným úpalom.
V apríli vysádzame mnohé okrasné dreviny, predovšetkým ihličnany, vždyzelené listnáče ako napríklad rododendrony, ale aj dreviny, ktoré sa pri jesennej výsadbe zle zakoreňujú. Tu patria brezy, magnólie, ibišteky a iné.
Medzi najobľúbenejšie jarné okrasné dreviny patrí zlatovka (ľudovo zlatý dážď), dulovec, kéria, čerešňa ozdobná, pajazmín a, samozrejme, magnólia.
Magnólia je typická solitérna drevina. Väčšinou sa sadí ku vchodu domu hlavne kvôli skorým kvetom a nádhernej vôni. Napríklad Magnolia stellata dorastá do výšky 2 – 3 metre. Listy má lesklé a tmavozelené a kvety rastú na dvojročnom dreve.
Magnóliu môžeme vysádzať v marci a apríli. V záhrade jej vyberáme slnečné stanovište, ktoré je chránené pred vetrom a mrazom. Vhodná je humózna, mierne kyslá a hlboko prekyprená pôda, ktorej kvalita by sa mala zlepšiť pridaním listovky. Sadiť by sa mala s dobre zakoreneným balom. Po vysadení sa okolo rastliny rozloží mulčovacia nástielka, aby sa pôda udržala vlhká a kyprá. Ostatné rastliny tak nemajú možnosť odoberať magnólii živiny a vodu. Okrem toho je chránený koreňový systém pred neskorými mrazmi. Treba pridať organické hnojivo (kompost, kostná múčka…), ktoré dodá rastline silu a ovplyvní pozitívne i pH. Väčšina magnólií neznáša vápno.
Koncom apríla až do začiatku júna magnólie kvitnú a vyháňajú nové výhonky. V júli a v auguste opadajú okvetné lístky a na osiach listov sa tvoria nové puky na nastávajúci rok. Po dlhej a teplej jeseni sa môžu kvetné puky predčasne rozvinúť. Na jeseň (september / október) je magnólia ozdobená oranžovo-červenými plodmi. Koncom októbra až v novembri sa listy rastliny sfarbia do žlta, hneda až olivovo zelenej farby. Korene sa chránia vrstvou listov. Nebezpečné pre ne môžu byť i neskoré mrazy, preto by sa mala zakryť tkaninou. Od decembra do februára treba chrániť oblasť koreňov.
Magnóliu rozmnožujeme odnožami, no je to pomerne zložitá záležitosť, pretože mladé rastlinky dlho trpia. Preto si radšej kúpime hotovú mladú rastlinu s koreňovým balom.
Ak má rastlina zeleno-žlté listy, je to príznak vysokého obsahu vápnika v pôde. Tu pomôže primiešanie rašeliny alebo kompostu. Magnólie hnojíme predovšetkým organickým hnojivom.
Slabším rastom sú typické magnólie hviezdokveté (Magnolia stellata) a ľaliokveté (Magnolia liliflora). Rastú veľmi pomaly a v dospelosti dosahujú výšku asi dva metre. Navyše sú obe dreviny nenáročné na pestovanie. Najdôležitejšie je vybrať pre ne slnečné alebo polotienisté stanovište. Dbáme aj na to, aby miesto bolo chránené pred vetrom. Proti zimným mrazom sú odolné, bez ujmy znesú teploty do -30 °C. Skoro kvitnúce druhy však môžu ohroziť jarné mrazy. K poškodeniu kvetov dochádza už pri – 3 °C.
V záhradách sa asi najčastejšie vyskytuje Magnolia soulangova. Je to rozkonárený ker, ktorý môže dorásť do výšky troch metrov. Kalichovité kvety sú vnútri biele, s purpurovým tieňovaním. Objavujú sa pri báze v apríli, ešte pred listami. Odroda Rubra má ružovočervené kvety, Alba Superba zasa úplne biele.
Medzi náročnými pestovateľmi s väčšími záhradami je čoraz väčší záujem o magnóliu veľkokvetú (M. grandiflora). Vyniká nádhernými veľkými kvetmi, ktoré sa otvárajú neskôr ako pri predchádzajúcich druhoch. Okrem krásy je jej veľkou prednosťou vysoká odolnosť proti mrazu. Je to vždyzelený druh, ktorý na zimu nezhadzuje listy. Túto exotickú drevinu môžeme vidieť napríklad v prímorských oblastiach Čierneho, Stredozemného a Jadranského mora. Pochádza zo severozápadnej Ameriky. U nás dosahuje výšku okolo šesť metrov. Voňavé kvety sú smotanovobiele, veľmi veľké a široké 20 až 30 cm. Kvitnú v máji až septembri. Dobre znáša rez a stromy možno tvarovať. Napriek tomu, že prežije aj väčšie mrazy, mladé stromy chránime obaľovaním a pridávaním hrubšej vrstvy lístia a čečiny nad koreňový systém, aby zemný bal nezamrzol. Ochrana je potrebná aj proti priamym slnečným lúčom v predjarnom období. Rastliny obalíme v decembri a obyčajne v apríli ho postupne odstraňujeme. Po prezimovaní časť lístia zhnedne a neskôr opadne, no úbytok listov nie je na pohľad postrehnuteľný. Výhonky a puky však ostanú nepoškodené. Nové listy sú sviežozelené. Tvarom i veľkosťou sú veľmi podobné figovníku kaučukovému (Ficus elastica).
Magnólia hviezdokvetá rozkvitá ešte pred olistením, často už v marci, množstvom bielych, voňavých kvetov.
Magnólia ľaliokvetá patrí k najotužilejším druhom. Jej výhodou je, že kvitne až v máji, takže ju neohrozujú neskoré mrazíky. Kvety sú výrazné, voňavé a majú purpurovú farbu. Rozvíjajú sa takmer mesiac, keď už má rastlina listy. Kvety sú vzpriamené a málokedy sa otvoria úplne. Niekedy rozkvitne ešte aj v auguste.
Magnólie v baloch alebo kontajneroch môžeme vysádzať prakticky počas celého roka. Najlepším termínom na výsadbu je však apríl. Vyberieme vhodné miesto – slnečné a záveterné, vykopeme dostatočne veľkú jamu. Na jej dno nasypeme rašelinu, ktorá zabezpečí mierne kyslú reakciu. So sadenicami manipulujeme opatrne, lebo majú tenké korene, ktoré sa ľahko lámu. Rozložíme ich a zasypeme záhradníckym substrátom. Vhodné je k rastline zatĺcť kolík, aby ju nevyvrátil vietor. Napokon magnóliu výdatne polejeme. Na povrch pôdy nasypeme vrstvu nástielky, ktorá bude zadržiavať vlahu.
TREBA SI ZAPAMÄTAŤ, ŽE…
… magnólie veľmi plytko korenia, preto ich okopávame len opatrne a nie príliš hlboko;
… väčšinu druhov nemusíme tvarovať. Stačí, ak odrežeme namrznuté, polámané alebo prekážajúce konáre;
… ak listy magnólií začnú žltnúť, je to prejav nedostatku železa v pôde. Prihnojíme ich organickým hnojivom s vyšším obsahom železa.
Ľ. S.
