Kedy člen nie je člen

🕔11. dec 2014

Vo vojvodinskej slovenčine sa srbské spojenia član zakona, član ugovora a iné späté s touto terminológiou neraz prekladajú ako „člen zákona“, „člen zmluvy“… V tejto súvislosti zase môžeme skonštatovať, že to nie je správny preklad, aj napriek tomu, že slovo člen je zaradené

Čitať viac

Trh nie je vždy trh

🕔7. dec 2014

Srbské slovo trg a slovenské trh sú významovo odlišné. Postrehli sme, že sa v našej slovenčine srbské pomenovania námestí, ako Trg slobode, Trifkovićev trg do slovenčiny občas prekladajú ako „Trh slobody“, „Trifkovićov trh“. Takýmto poslovenčovaním srbských slov robíme prehrešky voči slovenčine. Žiaľ,

Čitať viac

Trh nie je vždy trh

🕔27. nov 2014

Srbské slovo trg a slovenské trh sú významovo odlišné. Postrehli sme, že sa v našej slovenčine srbské pomenovania námestí, ako Trg slobode, Trifkovićev trg do slovenčiny občas prekladajú ako „Trh slobody“, „Trifkovićov trh“. Takýmto poslovenčovaním srbských slov robíme prehrešky voči

Čitať viac

Teória sa zakladá na praxi

🕔23. nov 2014

Vety „Zakladá sa, aby na pracovisku bol poriadok.“ alebo „Riaditeľ sa zakladá za riešenie problémov.“ sú ďalším dôkazom toho, že je na našich priestranstvách pre nás príslušníkov slovenského jazykového spoločenstva srbčina dominantnejšia ako naša materinská reč – slovenčina. Lebo aj

Čitať viac

Vidíme sa zajtra

🕔13. nov 2014

Výrazy vidíme sa zajtra, vidíme sa v Bešeňovej sú gramaticky aj logicky nesprávne. Ide o tvary prítomného času, ktorými sa vyjadruje súčasný, prebiehajúci dej. Budúci dej sa v slovenčine od nedokonavých slovies vyjadruje analyticky, čiže spojením tvaru budúceho času slovesa byť s neurčitkom príslušného

Čitať viac

Kedy sa jednáme a kedy konáme?!

🕔6. nov 2014

Nenáležité používanie slovesa jednať a jeho zvratnej podoby jednať sa je tiež častým omylom tak v hovorenom, ako i v písanom prejave v slovenskom jazyku. Základný význam slovesa jednať sa je dohovárať sa o cene pri kúpe alebo predaji: jednať sa s kupcom o dom; jednať sa

Čitať viac

Koristiť a používať

🕔17. jan 2014

Dvojica slov koristiť a používať v našej vojvodinskej slovenčine je významovo veľmi blízka, i keď v spisovnej slovenčine sa to jednoducho prieči logike. My bežne povieme, že „budeme koristiť počítač, koristíme kvalitné šampóny, krémy na ruky, telové mlieka, nekoristíme veľa cukru, pri varení koristíme olej,

Čitať viac

Ako je to, keď pľuští

🕔3. okt 2013

Sú veci staršie i novšie, a následkom toho máme i slová staršie, novšie a celkom nové. Pravda, niektoré staré veci zanikajú, a s nimi zanikajú aj ich názvy. Avšak nie každá stará vec zanikne, a preto nie každé staré slovo treba hodnotiť ako nepotrebné. Takým je i sloveso

Čitať viac

Vypracovať projekt, uskutočniť zájazd, vykonať / urobiť previerku, realizovať plán, program…

🕔5. sep 2013

  Tak v hovorených prejavoch, ako i v písaných čoraz častejšie nachádzame neprípustné štylistické väzby typu „spreviedli projekt, spreviedli zájazd, previerku, plán, opravu, orbu, urobili alebo previedli rozpočet atď.“. Spoločným znakom týchto príkladov je štylistická ťarbavosť neraz sprevádzaná nevhodnosťou a nepresnosťou. Preto by sme

Čitať viac

Navŕšiť a dovŕšiť

🕔28. aug 2013

Slovesá navŕšiť a dovŕšiť nie sú rovnoznačné, i keď sú čo do zvukovej stránky veľmi podobné, dokonca líšia sa len predponou „na-“ a „do-“. Zaujali nás práve takto spoločne z toho dôvodu, že sme si my nesprávne osvojili používanie slovesa navŕšiť, a použijeme ho

Čitať viac