Ďalšie kapitoly

SRBSKO-SLOVENSKÉ HOSPODÁRSKE VZŤAHY (1)

– Tieto medzivládne stretnutia majú zmysel. A protokol, ktorý sme podpísali, obsahuje nové výzvy, nové stretnutia, veľmi dobre rozpracovanú kategóriu menom energetika a poľnohospodárstvo a, samozrejme, obchodné vzťahy, – uvedené slová ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ing. Tomáša Malatinského, vyslovené v polovici júna v Belehrade, ako aj podobné znejúce slová hostiteľky, našej ministerky energetiky Zorany Mihajlovićovej, zrejme treba brať ako svedectvo vážneho zámeru oboch strán posúvať, alebo aj vysúvať oblasť ekonomickej spolupráce do prvého plánu bilaterálnych vzťahov Belehradu a Bratislavy. Práve to je podnet vrhnúť trochu dôkladnejší pohľad na niektoré jej doterajšie výsledky, smery, trendy a aspekty so zvláštnym dôrazom na ustanovenia a náplň Protokolu z 5. zasadnutia Zmiešanej komisie medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou pre hospodársku spoluprácu.

Jedna zo základných súčasných konštatácií o dvojstranných hospodárskych vzťahoch Srbska a Slovenska je, že hľadať možnosti ďalšieho rozvoja ich spolupráce možno v celom rade oblastí: energetike, ekológii, doprave, turizme, poľnohospodárstve. Slovensko dnes patrí medzi dvadsať najvýznamnejších krajín  keď ide o hodnotu priamych zahraničných investícií v Srbsku: za posledných osem rokov ich prílev dosiahol sumu 129 miliónov eur. Podľa údajov Ministerstva hospodárstva SR, hodnota vzájomnej obchodnej, ináč celé roky pomerne nevyrovnanej, výmeny dvoch krajín bola v roku 2010 nad 492 miliónov eur, predvlani 428, vlani 423 miliónov eur. V roku 2010 napríklad hodnota nášho vývozu bola 124 a dovozu 368 miliónov eur, v ďalšom roku ten pomer bol 127 k 301, vlani 157 k 296 miliónov eur. Na júnových snemovaniach zmiešanej komisie dvoch priateľských štátov bol osobitne kladne zhodnotený fakt, že ich tovarová výmena už v januári a vo februári 2013 stúpla až o tretinu v porovnaní s rovnakým obdobím vlani.

Je to v duchu programových cieľov ich ekonomík, ktorým dominuje zameranie na podporu hospodárskeho rastu a na rozvoj investičnej a obchodnej spolupráce. Prednostne sa to vzťahuje na úseky energetiky, informačných technológií, infraštruktúry, stavebníctva, automobilového priemyslu, ochrany životného prostredia, poľnohospodárstva. Samozrejme, i tieto úseky možno ďalej rozčleniť na viaceré podúseky. Často skloňovaná energetika tak zahŕňa nielen  výstavbu plynovodov, ale aj stavanie, rekonštrukciu a modernizáciu tepelných elektrární a teplární, rekonštrukciu a modernizáciu prenosovej a distribučnej elektrickej siete, dodávku technologických zariadení pre ťažbu nerastných surovín, dodávky solárnych kolektorov, prípadne iných zariadení na širšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie… Nové a širšie priestory a možnosti poskytuje teda každé z uvedených priemyselných odvetví.

(Nabudúce: Oblasti spoločného záujmu)

                                                                                   O. F.