Pravdepodobne sú športoví fanúšikovia v našej krajine rozčarovaní z „iba“ tretieho miesta vodných pólistov na práve skončených svetových majstrovstvách v Budapešti. Ale, „na vinne“ sú práve oni – naši reprezentanti, pretože sme si zvykli iba na zlaté vyznamenania.
Samozrejme, že svojrázna dóza rozčarovania je tak v publiku, ale aj v samotných hráčoch. Ale takýto typ rozčarovania je ťažko vysvetliť a psychologicky ho analyzovať. Nedá sa to porovnať s obyčajným rozčarovaním, lebo vôbec to ani nie je, pretože srbskej vodnopólovej reprezentácii treba zložiť klobúk dolu až po samú zem.
Zverenci selektora Dejana Savića a samozrejme aj sám selektor sú ozajstní hrdinovia. Štyri roky po sebe vyhrávali na každom turnaji, na ktorom sa zúčastnili. Demolovali Maďarsko vo finále európskeho šampionátu 2014 v Budapešti, o rok neskoršie výsledkom 11:4 vo finále MS porazili Chorvátov, rovnako bolo aj na Olympijských hrách a o Svetovej lige netreba mrhať slová.
Samozrejme, aj oni sú iba ľudia a jasná vec, že sa prehra raz udiať musela. Stalo sa to práve v semifinále proti Chorvátsku, v zápase, ktorý naši naozaj zohrali slabo a neiste. Určite netreba hovoriť o dajakom nátlaku, pretože sa práve Savićova družina s nátlakom už žiť a hrať naučila.
Jednoducho, prehrali sme, mali sme slabý deň a Chorváti (ktorí sú naozaj vodnopólovou veľmocou, takmer ako Srbsko) to využili a zaslúžene triumfovali. Neskoršie im to vyšlo aj vo finále proti hostiteľom, takže v záverečnom stretnutí naši západní susedia porazili našich severných susedov výsledkom 8:6 a druhýkrát v dejinách sa stali vodnopólovým šampiónom sveta. Zaslúžene!
My (pretože sa všetci cítime byť časťou tohto veľkého a skvelého kolektívu) sme sa tento krát ovenčili bronzovou medailou, triumfom nad Gréckom. Ešte jedným dôkazom, že sme fantastickí, pretože dvakrát na jednej súťaži poraziť toho istého rivala nedokáže každý.
Takže, titul majstra sveta prebralo Chorvátsko, v našej kolekcii zostávajú primáty z majstrovstiev Európy, Svetovej ligy a Olympijských hier.
Už o rok v Barcelone budeme obhajovať titul majstra Európy a zároveň loviť štvrtú trofej po sebe. Málo asi?!