Dômyselne k prísnejším vzťahom

SLOVENČINA V BÁČSKEJ PALANKE

Slovenčinu s prvkami národnej kultúry v troch základných školách v Báčskej Palanke učí profesorka slovenčiny Mária Šulcová. Výučba v každej z nich má svoju osobitosť.

Ako je organizovaná výučba slovenčiny v báčskopalanských školách?

– Výučba v každej z troch škôl je osobitnou rozprávkou. V ZŠ svätého Sávu mám 35 žiakov. Z toho 6 prvákov, s ktorými veľmi pekne robíme hovorové cvičenia a ľudové rozprávky v rámci osobitnej skupiny, keď majú vyučovanie predpoludním. Keď sú v škole popoludní, tak sú spolu s ďalšími žiakmi nižších ročníkov, ktorí im prezentujú, čo sa už naučili. Štvrtákom dávam úlohu učiteľa, čo sa im páči. Riaditeľkou školy je Snežana Fodorová a podmienky výučby slovenčiny sú lepšie než doteraz. V ZŠ Desanky Maksimovićovej mám 24 žiakov a sú medzi nimi i Neslováci. Tu učím i občiansku výchovu a náboženstvo, aby som mala plný pracovný úväzok. V ZŠ hrdinu Pinkiho, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním detí s poruchami vo vývoji, mám 6 žiakov, všetci sú vo vyšších ročníkoch a cestujú z Pivnice, Selenče a Silbaša. Slovenčinu vedia, lebo chodili do slovenských škôl, a učia sa ju ako materinský jazyk. V tejto škole tiež učím i náboženstvo.

Ktorým aktivitám sa so žiakmi venujete mimo výučby?

– Teraz sa so 6 žiakmi chystáme na obecnú recitačnú súťaž, ktorá bude v polovici marca. Vlani sa Nina Ramićová, teraz stredoškoláčka, a Ivana Karanovićová dostali na regionálnu súťaž, a Nina potom i na pokrajinskú. Na recitačných súťažiach, aj na tých, čo organizuje Novosadský rozhlas, dosahujeme pekné výsledky a získali sme viaceré ceny. Dobrými recitátormi boli Juraj a Ivan Belániovci, Marína Babiaková, Michal Belička.

V čom sa podobá a v čom líši výučba slovenčiny v báčskopalanských školách?

– Aby žiakom učenie slovenčiny bolo zaujímavé, vždy treba niečo vymyslieť, lebo čakajú, že sa niečo bude diať. V škole sv. Sávu napríklad spolupracujeme so školskou knižnicou, žiaci súťažia s literárnymi prácami a výkresmi a mnohí už dostali odmeny. Z príležitosti Dňa materinského jazyka prezentujú niečo z naučeného, zarecitujú básne, zaspievajú piesne, urobíme si kvíz, získajú tak knižné a iné odmeny, a tak si zapamätajú tento deň. Účinkujeme i v srbských programoch, hlavne na Dni školy. Vtedy sa spravidla predstavia úspešní recitátori, ktorí na súťažiach dosiahli pozoruhodné výsledky, a prichystáme i skupinové výstupy. V ZŠ Desanky Maksimovićovej je veľká vstupná hala, nuž tu robíme nástenky. Z príležitosti Mikuláša a Lucky sme sa zapojili do programu v škole v Čelareve. Navštívili sme aj slovenské školy v Hložanoch a Selenči a aktívne sme účinkovali na hodinách slovenčiny.

Ako žiaci, ktorí sa zapíšu na slovenčinu, ovládajú jazyk?

– Je málo detí, ktoré ovládajú slovenčinu, lebo doma sa nerozprávajú po slovensky, väčšinou ani tam, kde rodiča a starí rodičia vedia po slovensky. Dobre je však, že ich zapíšu na hodiny slovenčiny, dokonca aj Neslováci. Sú síce takí, i keď málopočetní, ktorým sa napríklad v štvrtom ročníku zdá, že sa dieťa málo naučilo po slovensky, a uvažujú, či v tom treba pokračovať. Ale nakoniec vytrvajú. Mnohí z mojich žiakov sa dokonca vyškolili, zamestnali, a zostali na Slovensku, a preto som sa trochu obávala, či vôbec budem mať žiakov? Sú skutočne rôzne prípady. V ZŠ svätého Sávu napríklad mám skupinku žiakov, ktorých nezapísali na hodiny slovenčiny hneď na začiatku školského roku. Avšak robím aj s nimi, a mám nádej, že sa na rok zapíšu.

Akým spôsobom možno žiakom, čo chodia na hodiny slovenčiny, vštepiť lásku k tomuto jazyku? 

– Snažím sa to dosiahnuť viacerými spôsobmi. Navštevujeme iné školy, aby sa žiaci navzájom zoznámili. Robíme si darčeky, často i spoločné dielne, potom si žiaci jedni druhým zasielajú výkresy. Skutočne sa všeličo musí robiť, aby ich to zaujalo. V Slovenskom dome chystáme príležitostné programy a v spolupráci s cirkvou sme mali vianočné a veľkonočné programy. Koncoročné programy tiež chystáme. Takým bol i program Jazyk ako bohatstvo, čaro a komunikácia, najprv v škole, a potom i v Slovenskom dome. Boli tu nielen žiaci z troch škôl, ale aj rodičia, starí rodičia a súrodenci. V škole D. Maksimovićovej, kde máme slovenské knihy, im hovorím, aby ich čítali, a tým starším, aby sledovali aj tlač. Snažím sa, aby prispievali do školských časopisov. Z príležitosti Dňa cudzích jazykov sme urobili povšimnutú prezentáciu slovenskej tlače. Informujem ich, kedy môžu sledovať vysielania po slovensky. Pripomínam, že treba mať slovenčinu v srdci a podnecujem ich k tomu, aby s rodičmi a starými rodičmi komunikovali po slovensky. Žiakom nižších ročníkov ukazujem vzorné písanky starších žiakov a oni si ich s oduševnením obzerajú. Dáva to výsledky, lebo som si všimla, že si žiaci, čo navštevujú hodiny slovenčiny, navzájom pomáhajú mimo hodín, majú k sebe prísnejší vzťah, a to ma teší.

Elena Šranková