Druhé srdce básne tepe v preklade

16.okt 2015

Druhé srdce básne tepe v preklade

Martin Prebudila, Dana Podracká, Erik Ondrejička a Miroslav Demákako zástupcovi slovenskej poézie odovzdali svoje knihy v knižnici v Smedereve

Martin Prebudila, Dana Podracká, Erik Ondrejička a Miroslav Demák ako zástupcovia slovenskej poézie odovzdali svoje knihy v knižnici v Smedereve

SLOVENSKÁ SMEDEREVSKÁ JESEŇ

Rátali sme listy na topoľoch. Bolo ich 46. A rátali sme korene. Bolo ich toľko, čo krajín na zemi. Čo metafor na tých listoch! No buďme teraz konkrétni. Aspoň natoľko ako každá báseň, čo má svojich majiteľov: autora – prekladateľa – čitateľa – ba i poslucháča. Na medzinárodnom festivale poézie Smederevská básnická jeseň 13. – 15. októbra sme spoznali, ako tepe poézia vo Francúzsku, Mexiku, Moldavsku, Bulharsku, Taliansku, Českej republike, Grécku, Čiernej hore a Srbsko spoznalo ako tepe poézia autorov zo Slovenska. Priložte si napríklad k uchu knihu Dany Podrackej, skromnej a výnimočnej spisovateľky. Počujete? Ťuk po slovensky – ťuk po srbsky. Tep bilingválnej knihy. Tep Danin aj jej najnovšej knihy. Krstili ju menom Autoportrét s Prokrustovým lôžkom. Zhodli sa na tom dvaja: Dana ako autorka a Martin Prebudila ako prekladateľ jej diela do srbského jazyka.

Práve kniha Dany Podrackej stala sa základným kameňom prvého naplneného oficiálneho pozvania na 46. ročník Smederevskej básnickej jesene. Podujatie vítalo naposledy autorov zo Slovenska pred 25 rokmi. Vtedy najvýznamnejšiu cenu festivalu Zlatý kľúč za svoje básnické dielo získal velikán svetového mena Milan Rúfus. „V tom čase prišla na festival výprava zo Slovenska, hoci sám autor nebol. Po období prázdna prišlo na Slovensko oficiálne pozvanie aj vlani, ale žiaľ, k jeho naplneniu neprišlo. Tento ročník je teda výnimočný,“ hovorí jeden z členov výpravy, ktorá pricestovala v pondelok 12. septembra z Bratislavy do Smedereva, Miroslav Demák. Známy slovenský spisovateľ pochádzajúci zo Starej Pazovy udržiava dlhoročné priateľstvo s organizátormi medzinárodného literárneho podujatia a preložil niekoľko diel riaditeľa festivalu Gorana Đorđevića.

„S niektorými básňami sa prekladateľ ťažšie vyrovná. Ťažko dosiahne adekvátny preklad. Naopak, aj podľa samej autorky, nájdu sa vo výbere, ktorý pripravil z dvoch Daniných kníh Víťazoslav Hronec, také verše, ktoré sa dobre cítia v srbčine,“ hovorí o svojej prekladateľskej práci Martin Prebudila a dodáva: „To je najlepším predpokladom k tomu, že sa tak dobre budú cítiť aj vo svetových jazykoch.“

Autori z celého sveta verše čítali aj vo Vile Obrenović

Autori z celého sveta verše čítali aj vo Vile Obrenović

Ľahkosť srbských veršov potvrdzuje aj sama utorka. „Martin mi preklady básní posielal. No ja som nie vždy mohla posúdiť, či je to tak dobre. Spoľahla som sa jednoducho naňho,“ spomína si Dana Podracká a pokračuje: „Moje básne sú apolitické. Hoci celá naša generácia sa vyrovnáva s určitým problémom. Poukazujeme na zmenu režimu. Nájdu sa ale aj autori, ktorí sa s tým nedokázali vyrovnať a písať prosto prestali.“ Spoločne s autorkou uvažujeme pri šálke kávy nad oboma literatúrami. „Srbská literatúra je plná bolesti bojov. Slovenská nemá takú skúsenosť, ale dotýka sa jej zmena ideológie.“

Kniha Dany Podrackej bola preložená a vydaná bilingválne v rámci festivalovej edície Meridiány, ktorá vysoko oceňuje prekladovú literatúru. Okrem jej knihy i ďalší štyria autori majú tú česť, že im organizátori vydali knihu aj v preklade: rómsky a srbský spisovateľ Rajko Đurić, Đoko Stojičić z Republiky Srbsko, Bosna a Hercegovina, Phillipe Tancelin z Paríža , Jasminka Nadaškićová Đorđevićová, pochádzajúca zo Smedereva.

Neoceniteľný prínos festivalu dokumentuje zborník. Obsahuje od každého zúčastneného autora niekoľko preložených básní. Do zbierky Básnické meridiány Smedereva sa tak dostali aj verše ďalšieho Slováka Erika Ondrejičku. Podobne ako všetci ostatní autori aj on si mohol vychutnať priazeň širokého festivalového publika. Zavrite oči a skúste si predstaviť, ako k vám doliehajú verše Dokonalosti z básne Modlitba, ktorú mu preložil Miroslav Demák. „Srbská poézia je zvukovo organizovaná, pripomína ľudové básne a piesne,“ uvažuje Erik Ondrejička, dodávajúc: „Na srbskej pôde si uvedomujem, akou obrovskou inšpiráciou pre literatúru sú dva motívy: láska a smrť. Obe ako začiatok i koniec zároveň.“

Výnimočnosť festivalu spočíva v množstve príležitostí na recitáciu básní pred širokým publikom a to v niekoľkých jazykoch. Kto nerozumie slovu, počúva hudbu verša. A veru je čo počúva! Rytmiku španielčiny, údernosť talianskych slabík, šarm francúzskej výslovnosti, melodiku bulharčiny, taliansky dôraz a… potom príde na rad Slovenka. Tá dáma – Poézia, čo sa z rýmov i bez rýmu rodí pod Poľanou a pije z vôd Hrona… Jej hlas sa mení na význam a metafora na myšlienku bližšiu akoby sa cudzincovi na prvý pohľad mohlo zdať. Zážitok si iste aj naši autori odnesú i vďaka veršovaniu vo Vile Obrenović, či slávnostnému odovzdávaniu svojich diel na  otváraní výstav poézie v smederevskej knižnici.

Cenu Zlatý Orfeus získal Milan Todorović

Cenu Zlatý Orfeus získal Milan Todorović

Na výsosť festivalu poukazuje niekoľko cien. Tú najvýznamnejšiu medzinárodnú, Zlatý kľúč Smedereva, udelili na večernej slávnosti slova 14. októbra v Centre kultúry autorovi knihy Zrkadlo Matijovi Bećkovićovi, narodenému roku 1939 v Sente . Zlatú strunu, ďalšiu festivalovú cenu, k svojej poézii pripla Milica Kralj. Za preklad poézie sa udeľuje Cena Zlatka Krasneho Radivojevi Konstantinovićovi. Cena Zlatý Orfeus sa udeľuje smederevským básnikom, ktorí zasielali svoje básne do vypísanej literárnej súťaže. Získal ju Milan Todorović. Spoločne s ním sme sa mohli stretnúť aj na smederevskom gymnáziu, kde všetci autori recitovali študentom.

„Organizátori festivalu sú poctení návštevou slovenských autorov. Srbský a slovenský jazyk sú si natoľko blízke, že hoci nerozumieme presne všetko, určite cítime rovnako,“  hovorí za hostiteľov festivalu Aleksandra Đokovićová. Vynikajúca organizácia môže byť inšpiráciou pre mnohých, ktorí túžia napĺňať poslanie krokmi poézie. Veď či už básnik sám, prekladateľ jeho diel, človek držiaci na ramenách manažment knižných vydaní, ale aj organizátor okrídlených festivalov, každý jeden prikladá kamienok do mozaiky menom „Svetová poézia“.

Monika Necpálová

M. NECPÁLOVÁ
M. NECPÁLOVÁ

MONIKA NECPÁLOVÁ (1985) S redakciou týždenníka Hlas ľudu spolupracuje teraz druhý rok. Ako novinárka pochádzajúca zo stredného Slovenska prispievala niekoľko rokov do periodík na Slovensku, podieľala sa na činnosti viacerých novinových portálov a neskôr pôsobila tri roky v Prahe v krajanskej redakcii magazínu Slovenské dotyky. Blízka jej je krajanská problematika; siaha predovšetkým po analytických a beletristických žánroch, v časopise Zorničke svoju tvorbu zameriava na deti. Venuje sa kultúre, dôraz kladie na človeka a so záľubou píše i dokumentárne reportáže. Kontakt: necpalova@hl.rs